titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

bl. Ivan Ziatyk

/provincia Ľvov/

* 26. december 1899 v Odrekhova
+ 17. máj 1952 v Bratsk pri Irkutsku - ubitý na smrť vo väzení KGB

beatifikovaný 27.06.2001
      Na cintoríne 373 v okrese Tajšet v kraji Irkutsk v oblasti Bajkalského jazera sa nachádza hrob človeka, ktorého mučitelia najprv ukrutne zbili a potom ho poliali ľadovou vodou a nechali ležať na mraze. Týmto človekom bol rehoľný kňaz redemptorista a misionár o. Ivan Zjatyk. Príčinou tak ukrutného zaobchádzania nebolo len to, že vysilený väzeň sa pošmykol a časť z obsahu vedra ktoré niesol sa vyliala na podlahu. Príčinou týrania bola predovšetkým nenávisť voči Bohu, Cirkvi, náboženstvu, ktoré o. Ivan svojim životným postojom hájil.
      O. Ivan Ziatyk sa narodil 26. decembra 1899 v Odrekgova, asi 20 kilometrov od Sanoku (dnes Poľsko). V rokoch 1911-1918 študoval na gymnáziu v Sanoku a po jeho ukončení vstúpil do seminára v Przemyślu. Tento úspešne zakončil v 1923. Po kňazskej vysviacke pracoval krátko ako farár a od 1925-1935 bol prefektom v Przemyślskom seminári a profesorom dogmatiky. V 1935 vstúpil k redemptoristom, kde zložil rehoľné sľuby. V rokoch 1936-1946 pôsobil v Stanislavove, vo Ľvove, v Tarnopoli, na Holosku, v Zbojiskach. Bol obľúbený spovedník a známy kazateľ.
      Príchodom komunistov a uväznením cirkevnej hierarchie bola zrušená aj provincia redemptoristov. Všetci jej členovia boli internovaní a sústredení do kláštora v Holosku. Dva roky 58 rehoľníkov žilo v kláštore určenom pre maximálne 15 osôb. Keď boľševici vypovedali z krajiny ako belgického občana protoihumena o. De Vochta, o. Ivan sa stal jeho nástupcom. Jeho tiež tajne menoval Protosynkelom (Generálnym vikárom) Ukrajinskej Gréckokatolíckej Cirkvi, na čo mu dal v 1947 metropolita plnú moc.
      V októbri 1948 o. Ivana komunisti dali previezť spolu s tridsiatimi spolubratmi do kláštora studitov v Uneve, kde už boli sústredení rehoľníci z iných rádov a kongregácií. Tam bol pod prísnym dohľadom KGB, ktorá ho v januári 1950 uväznila. Vo februári sa uskutočnil zinscenovaný súdny proces proti o. Ivanovi. Sudca ho uznal vinným. "Prišil" mu okrem iného, že zhromažďoval protisovietsku literatúru, ktorou ako sa neskôr ukázalo boli knihy: "Moja Nebeská Matka", "Ježiš, milujem Ťa" a "Malá príručka Bratstva Matky Božej Ustavičnej Pomoci"! To však KGB neuspokojilo, pretože v tom čase poľovala na podzemnú Cirkev a o. Ivana považovala za osobu, ktorá by ich mohla priviesť na správnu stopu. Takto v období od 25. januára do 30. júna 1950 bol asi 30 krát na výsluchu, počas ktorých bol surovo bitý a týraný. Každý výsluch trval aspoň 6 hodín a začínal o 10-11 v noci. 20. júla sa uskutočnil ďalší súdny proces, ktorý ho uznal vinným z protisovietskej činnosti a udržiavania kontaktov s uväznenou cirkevnou hierarchiou. Od júla 1950 do augusta 1951 prešiel cez ďalších 38 krvavých výsluchov. Už v apríli ho previezli do Kyjeva, kde prebýval vo väznici KGB. V novembri 1951 ho Špeciálny poradný zbor pri KGB v ZSSR odsúdil na 10 rokov väzenia a ťažkých prác v komunistických lágroch.
      Jeho prvou a zároveň aj poslednou zastávkou sa na tri a pol mesiaca stalo mesto Bratsk v Irkutskej oblasti. Ani tam nebol ušetrený bitky a trýznenia, ktoré podľa očitých svedkov zažíval skoro každodenne. Na Veľký piatok 1952 ho dozorcovia znova zbili. Jeden zo svedkov spomína, že najprv o. Ivana dozorcovia kruto zbili a potom ho poliali ľadovou vodou a znova zbili. Nakoniec ho znova poliali vodou a nechali ležať na mraze. Na následky tohto neľudského a beštiálneho zaobchádzania za tri dni, teda 17. mája 1952 zomrel v miestnej nemocnici. Podľa dokumentov z archívu KGB príčinou jeho smrti bola choroba srdca spojená s kornatením tepien, cirhózou pečene atď. Toto všetko si vymyslela komunistická mašinéria, aby zakryla ďalší zo svojich nespočetných zločinov.
      Zdalo by sa, že obeť o. Ivana zostane zabudnutá kdesi v sibírskych končinách. A jednako príklad jeho kresťanského života a vernosti Kristovi a Cirkvi bol tak mocný, že neupadol do zabudnutia.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce