titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

bl. Zynovij Kovalyk

/provincia Ľvov/

* 18. august 1903 v Ivatsciv Horiscnij
+ jún 1941 v Ľvove
- ukrižovaný vo väzení Bryghidky

beatifikovaný 27.06.2001
      Štefan Hajovyj pracoval ako úradník na metropolitnom úrade v Ľvove a dobre poznal ľudí prichádzajúcich do úradu za metropolitom Andrejom Šeptickým. Keď Nemci po úteku boľševikov z Ľvova v júli 1941 otvorili väzenia, aj Štefan sa šiel zo zvedavosti pozrieť do väzenia nazývaného "Bryghitky", pretože medzi ľuďmi sa hovorilo, že boľševici pred svojim útekom zmasakrovali stovky väzňov. To, čo videl v podzemí väzenia, však predčilo všetky jeho predstavy a poznačilo na celý život. Kopy rozkladajúcich sa mŕtvol a strašná scéna: "Kňaz ukrižovaný na stene s dieťaťom vloženým do jeho brucha". Tvár ukrižovaného kňaza poznal z metropolitného úradu. Bol si istý, že ukrižovaným je redemptorista Zynovij Kovalyk...
      Zynovij Kovalyk sa narodil 18. augusta 1903 v Ivatšiv Horišnij, blízko Ternopoľa. Už od detstva bol známy svojou pobožnosťou a nekompromisnosťou v otázkach náboženstva a viery. Redemptoristom sa stal zložením rehoľných sľubov v auguste 1926. Predstavení ho poslali študovať do Belgicka a po návrate bol 9. augusta 1932 vysvätený na kňaza. Na primičný obrázok napísal modlitbu, ktorá sa stala jeho životným mottom: "Ó Ježišu, prijmi ma spolu s Obeťou Tvojho Tela a Tvojej Krvi. Prijmi túto moju obetu za Tvoju Svätú Cirkev, za Kongregáciu, za vlasť... Ó Mária, drahá moja Matka, ochraňuj moje kňazstvo ...". Po vysviacke pracoval ako misionár na Volyni a v Stanislavove. S veľkou radosťou šíril mariánsky kult a využíval každú príležitosť, aby mohol svoju Nebeskú Matku osláviť modlitbou. S príchodom boľševikov sa musel stiahnuť do Ľvova. Jeho služby vďaka organizačnému talentu a zmyslu pre vedenie ekonómie využíval i samotný metropolita Šeptický. Toto však bolo tŕňom v oku jeho nepriateľov, ktorí ho považovali za pravú ruku metropolitu a snažili sa nájsť zámienku, aby ho mohli uväzniť. No on sa nebál a napriek jasnému nebezpečenstvu, priamo nazýval dobro dobrom a zlo zlom. Za pravdu bol ochotný položiť aj svoj život, čo potvrdzujú i jeho slová: "Ak toto bude Božia vôľa, s radosťou prijmem aj smrť, ale ako kazateľ nebudem robiť kompromisy, kriviac cesty pravdy". Mnoho kazateľov sa v tom období akoby stiahlo a nepostavilo otvorene proti ateizmu, s ktorým sa jednoduchí kresťania stretali na každom kroku a museli naň každodenne reagovať. O. Zynovij vysvetľoval, že sa nedá spolupracovať so zlom, nedá sa budovať Božie kráľovstvo s tými, ktorí tvrdia, že Boh neexistuje. Vlastnú zásadu: "Jednoduchí ľudia nepotrebujú vysokú teológiu, ale sú im potrebné pravdy o živote - na tomto svete a o skutočnostiach tam hore" uplatňoval v styku s ľuďmi, ale predovšetkým počas vysluhovania sviatosti zmierenia. Miesto, kde spovedal bolo často obliehané kajúcnikmi, pretože skrze o. Zynovija mnohí poznávali milosrdenstvo a dobrotu Boha.
      Túžba po mučeníctve sa začala napĺňať deväť rokov po vysviacke. V noci z 20. na 21. decembra ho KGB odvliekla z kláštora redemptoristov v Ľvove a takmer štyri mesiace o ňom spolubratia nemali žiadnu správu. Príčinou uväznenia mali byť nezrovnalosti s pasom, ale prakticky to bola len "klasická" zámienka KGB, ako dostať nepohodlnú osobu do väzenia. Zvyšok svojho života o. Zynovij strávil v jednom z najbrutálnejších väzení, v tzv. "Bryghitkach" v Ľvove. Ani takéto podmienky mu nebránili v tom, aby hlásal Božie Slovo, vysluhoval sviatosti, katechizoval a viedol rôzne modlitby a pobožnosti. Toto všetko sa to dialo v cele č. 71 s rozmermi 4,20 x 3,50 m, kde bolo väznených 32 osôb. V cele sa nenachádzalo žiadne lôžko či stolička. Väzni boli nútení spať na holej zemi jeden vedľa druhého, čím sa zároveň "chránili" pred zamrznutím. O. Zynovij sa podľa svedectiev delil aj tým málom, čo mal a v noci svojou prikrývkou prikrýval spoluväzňov. Snažil sa potešovať a povzbudzovať a neraz rozprával veselé zážitky z plodného misionárskeho života, aby väzňom zlepšil náladu. V čase "vyšetrovania" podstúpil 28 výsluchov, sprevádzaných hrubým násilím zo strany vyšetrovateľov.
      V dňoch 22-29 jún 1941 Nemci bombardovali Ľvov a boľševici boli nútení utiecť. Väzňov, ktorých nestačili odsúdiť a vyviesť do komunistických lágrov, bez akéhokoľvek milosrdenstva masakrovali. V tomto období zahynulo okolo 70 000 väzňov a medzi nimi aj o. Zynovij. Jeden z nich na posledné dni s o. Zynovijom spomína: "Týždeň od 22. do 29. júna 1941, bombardovanie mesta, bol zvlášť ťažkým časom pre väzňov, ktorí nevedeli, čo sa vonku deje. O. Kovalyk, fyzicky veľmi vyčerpaný, mal panický strach pred bombami. Počas toho týždňa sa v cele č. 17 nachádzalo ešte šestnásť väzňov spolu s o. Zynovijom. Bol medzi nimi aj jeden poľský kňaz a jeden Žid. Katolíci sa vyspovedali 27. júna a ten istý večer prišli dozorcovia a odviedli trinásť väzňov aj s ich vecami. V cele zostali Žid a dvaja mladí muži, z ktorých jeden bol odvedený nasledujúcu noc...". Od toho času ho už spoluväzni z cely viac nevideli. Podľa ďalších svedectiev ho komunistickí dozorcovia pred smrťou, ktorá nastala medzi 27. a 29. júnom, ukrutne mučili a potom ukrižovali na stenu väzenia. Ba ešte do rozrezaného brucha mu vložili mŕtve dieťa!
      Po roku 1990 redemptoristi pátrali po oficiálnych informáciách zo strany KGB, prečo a kedy bol o. Zynovij zabitý. Z archívu KGB dostali odpoveď, že väzeň č. 277, o. Kovalyk, bol skutočne v júni 1941 zastrelený v "Bryghitkach". Častokrát komunisti rozširovali nepravdivé informácie alebo prekrúcali fakty a tento spomínaný dokument z archívu KGB je toho ďalším príkladom. Nič to však nemení na fakte, že o. Zynovijovi sa splnila túžba - obetovať svoj život ako obetu za Cirkev, Kongregáciu, vlasť.
      Po takomto svedectve sa určite natíska otázka: "Ako môže človek prijať a pretrpieť takýto kríž, takéto strašné mučenie?". Odpoveď je tá istá, ktorú dávali už prví kresťania. Ak kresťan svoj život zverí Bohu a celkom sa mu odovzdá, On mu dá silu prijať a niesť každý kríž, hoc by bol akokoľvek ťažký. Je to skúsenosť prvých kresťanov, ale to isté zažili aj novodobí mučeníci komunistického režimu. To isté môžeme zažiť aj my, ale len pod podmienkou, že sa bez výhrad odovzdáme Bohu, ktorý síce niekedy na človeka "dopúšťa", ale nikdy ho neopúšťa! O. Zynovij, prihováraj sa u Boha za nás hriešnych, aby sme sa Mu vedeli oddať s takou láskou a odhodlaním ako Ty a aby sme tak získali nebeský veniec víťazstva.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce