titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

sv. Klement Mária Hofbauer

* 26. december 1751 v Tasoviciach na Morave
+ 15. marec 1820 vo Viedni

beatifikovaný roku 1888
svätorečený roku 1909
sviatok 20. marec
      Svätý klement sa arodil 26. decembra 1751 v Tasoviciaciach na Morave. Ako bolo vtedy zvykom, v ten istý deň bol pokrstený. Novonarodenému chlapcovi dali za patróna sv. Jána Apoštola. Meno Klement prijal neskôr, ako pustovník v Tivoli, v okolí Ríma.
      Už od detstva Klement túžil zasvätiť svoj život Bohu. Avšak finančná situácia jeho rodiny mu nedovoľovala študovať a zabezpečiť si na to potrebné vzdelanie. Chcel ísť za Božím hlasom, ale všetky dvere vedúce do kňazstva zdali sa byť zatvorené. V tomto vnútornom utrpení videl iba jedno východisko. Klement urobil rozhodnutie, aké dokážu urobiť len veľkí ľudia. Zaumienil si zasvätiť sa Bohu ako pustovník.
      Božia ruka však spravila, že Klement spolu so svojím priateľom Tadeášom Hüblom počas jednej zo svojich púti do Ríma, trafili do kostola sv. Juliána, v ktorom pracovali kňazi Najsvätejšieho Vykupiteľa. Dňa 24. októbra 1784 Klement Hofbauer a Tadeáš Hübl si obliekli rehoľné habity a 19. marca 1785 zložili svoje sľuby. Pravdepodobne už 29. Marca 1785 v biskupskom sídle Allatri boli vysvätení na kňazov.
      Po vysviacke Klementa a Tadeáša sa udali do kláštora vo Frosignone a tam strávili pol roka, aby si doplnili teologické štúdium. V ich hlavách čoraz väčšmi dozrievala myšlienka preniesť, alebo presnejšie, rozšíriť svoju kongregáciu za Alpy. Generálny predstavený rehole o. De Paola, prebývajúci v Ríme, bol nadšený a sama myšlienka sa mu páčila. Preto sa rozhodol poslať ich na sever, aby tam pracovali nad rozšírením kongregácie a pre dobro tamojšieho ľudu. V októbri 1785 dvaja novokňazi bez peňazí, bez bližšie určeného cieľa „tiahli“ na sever, do neznáma. Cez Loreto a neskôr Tyrol prišli do Viedne, kde sa pokúšali založiť rehoľný dom a pracovať v diele spásy. Politická situácia bola však nepriaznivá nielen pre Redemptoristov, ale pre všetky rehole. Panujúci cisár Jozef II: zrušil v tom čase viac ako 800 kláštorov, nadto boli prísne zakázané ľudové misie a práve toto dielo je prvoradou úlohou Redemptorisov aj dnes.
      V septembri 1786 opustili Viedeň. Ccheli putovať cez Poľsko ďalej na sever. Ich cieľom mali byť terény dnešného Bieloruska, alebo Stralsund na pobreží Švédska. Keď prišli nad Dunaj, Klement stretol svojho dávneho priateľa z Tivoli Emanuela Kunzmana, ktorý sa pridal k nim a stal sa prvým rehoľným bratom - redemptoristom za Alpami. Spolu pokračovali v ceste cez tasovice, kde Klement prežil svoje detstvo. Tam Klement navštívil príbuzných a hrob svojej milovanej matky.
      Po dlhej a namáhavej štvormesačnej ceste sa vo februári 1787, traja redemptoristi ocitli v hlavnom meste Poľska - vo Varšave. Tam sa Klement so spolubratmi zastavil a na prosbu predstaveného Bratstva sv. Benona, pápežského nuncia i samého kráľa Stanislava II. tam zostal. Prečo? Bratstvo sv. Benona bol spolok, ktorý by sme dnes nazvali charitatívnym. Staral sa o chudobných pútnikov a tulákov ako aj o siroty emigrantov. Kostol tohto spolku bol zároveň aj národným kostolom varšavských Nemcov. Klement so spolubratmi sa usadil v tomto kostole, keďže všetci vedeli dobre po nemecky. Ale to nebol hlavný dôvod. Redemptoristi boli vždy tam, kde boli chudobní a opustení ľudia. Benoniti, pod takým menom začali byť vo Varšave známi, sa však stretli aj s nenávisťou, námietkami a odmietnutím. Pomimo toho sa v krátkom čase „sv. Benon“ stal centrom náboženskej výchovy a planúcim ohniskom cirkevného života pre celú Varšavu.
      Činnosť Benonitov bola nesmierna. Pri kláštore bola škola pre chudobných chlapcov a dievčatá, latinská škola (čosi ako gymnázium) a remeselnícka škola, pre chlapcov i dievčatá, nespomínajúc o sirotinci, ktorý existoval od samého začiatku. Klement často chodil pre svoje siroty žobrať. Nie vždy ho ľudia prijímali priazdnivo. Raz pri takejto príležitosti mu jeden „pán“ poriadne vynadal a v zlosti mu dokonca napľul do tváre. Klement zachoval pokoj, otrel si tvár a povedal: „Áno, to je pre mňa. Teraz si prosím niečo pre moje siroty.“ Brutálny chlapík bol tým tak zaskočený, že bez slova vtisol Klementovi do dlane peknú sumu peňazí.
      Časy však boli ťažké. Napoleonská vláda vo Varšave dňa 20. júna 1808 vyhostila varšavských mníchov. Boli vyvezení, uväznení v pevnosti Kostrzyń a potom rozpustení po dvoch o svojích rodných domov. Hnev ľudí sa držal vo Varšave dlho. Na uliciach mesta vtedy znela pieseň na oslavu Benonitov, ktorú môžeme ešte dnes v Poľsku počuť. Môžeme sa tiež pýtať, prečo sa tak stalo? Istý opát z Roggenburgu trafil do čierneho, keď o Hofbauerovi a jeho spolubratoch napísal: Oni príliš výrazne pracujú proti duchu tohto sveta. A to je ten trestný čin, pre ktorý sú vyháňaní a prenasledovaní.
      Po prepustení z Kostrzynia Klement sa vydal na cestu do Viedne s bohoslovcom Martinom Starkom. Koncom septembra 1808 generálny vikár prišiel do Viedne, kde našiel oslabenú Cirkev. Vo svojom misionárskom cítení odkryl duchovné potreby veľkého hlavného mesta a vyvinul nový typ misijnej pastorácie. Tak sa stal „apoštolom Viedne“. Ale prizrime sa bližšie týmto faktom.
      Hneď po príchode Hofbauera zatkli. Neskôr jeho starý priateľ gróf Jozef von Penkler mu vybavil miesto kňaza - pomocníka v chráme minoritov. Tam slúžil štyri roky. Až v apríli 1813 svitlo nové svetlo. Arcibiskup Viedne Zigmund von Hohenwart menoval Klementa spovedníkom sestier Uršulíniek a rektorom chrámu sv. Uršule. To bol moment zmeny jeho života i rakúskeho katolicizmu. Náš svätý mal konečne svoj vlastný dom, vlastný chrám, ambónu a spovedelnicu.A to mu dovolilo rozvinúť originálne dielo. Najviac obrátení dokonal ako spovedník. V spovedelnici prebýval celé hodiny, niekedy až do úplného vyčerpania. Mal dar poznania ľudí, každého prijímal s láskavosťou, vžíval sa do jeho mysle a každého bral individuálne. Veril v dobro človeka. Skoro každý deň navštevoval chudobných prinášajúc im obživu a v jeho dome žobráci, chudobní vojaci a študenti boli stálymi hosťami, ktorých sám obsluhoval. Dokonca aj keď on sám nebol doma, každý mohol do tohto kláštora vojsť, bol otvorený pre všetkých. Takýmto spôsobom sa dom Klementa pomaly stal náboženským centrom Viedne s nezvyklým misijným zápalom. Praláti i umelci, chudobní a šľachta, vojaci i profesori - navštevovali tu pravdivého redemptoristu. Jeho byt sa stal miestom stretnutia predovšetkým mládeže, teda študentov univerzity.
      Liturgia a hlásanie Božieho slova boli pomimo spovedania a duchovných rozhovorov účelnými prostriedkami pre obnovu viery a cirkevnej reformy. Do kostola sv. Uršule prichádzalo veľa ľudí, pretože tam boli najslávnejšie bohoslužby v celej Viedni.
      Veľkou úlohou Hofbauera bolo vzdelávanie uvedomelých svetských apoštolov. Jeho učeníci a vychovanci, ako aj penitenti (tí, pre ktorých bol spovedníkom) všade pracovali v jeho duchu. A pracovali vo všetkých oblastiach života, i vo všetkých spoločenských vrstvách. Takto sa teda dokonávala pomalá, ale neodvratná premena v meste, i poza jeho hranicami.
      Dňa 15. marca 1820 nadišiel pre svätého deň smrti. Bolo práve poludnie. Podobne ako jeho milovaný založiteľ Kongregácie Alfonz Mária de Liguori, tak aj Klement Mária Hofbauer za zvuku zvona na Anjel Pána sa pokojne postavil pred tvár Najvyžšieho.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce