titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

sv. Ján Nepomucen Neumann

* 28. marec 1811 v Prachaticiach
+ 5. január 1860 vo Philadelphii

beatifikovaný 11.10.1963
svätorečený 19.06.1977
sviatok 5. január

Detstvo a mladosť

      Ján bol v poradi tretím dieťaťom v rodine Neumannových. Narodil sa 28. marca 1811. Toho istého dňa bol aj pokrstený vo farnosti sv.Jakuba Staršieho.
      Nie je známe kedy sa v ňom prebudila túžba po kňazstve. Ján sa znepokojoval veľkými nákladmi na štúdium, bez ktorých kňazstvo nebolo možne. Napriek týmto starostiam, sa po prípravnom kurze pod dohľadom kňaza Schmidta 1. novembra 1823 presťahoval do gymnázia piaristov v Budějoviciach.
      Najprv všetko išlo dobre. Ján sa veľmi zaujímal o latinský a grécky jazyk a súkromne, spolu z priateľmi sa učil po česky, lebo v jeho rodine sa rozprávalo po nemecky.
      Po maturite, v roku 1831, túžil vstúpiť do seminára v Budějovicach. Dozvedel sa však, že na 90 prihlásených kandidátov je voľných len 20 miest. Bol si vedomý, že bez podpory nemôže aní snívať o prijatí do seminára. Poslal teda prihlášku o prijatie na medicínu na pražskej univerzite. Ale na žiadosť matky podal prihlášku aj do seminára.
      Zostáva doteraz tajomstvom, akým zázrakom sa našiel v dvadsiatke šťastných kandidátov. Niektorí predpokladajú, že biskup si pamätal "malého Janka" z Prachatíc (tak volali Neumanna, lebo mal výšku iba 160 cm), ktorý ho pri príležitosti birmovky prívítal prekrásnym veršom.

V seminári

      Pretože v budove seminára bolo málo miest, Neumann študoval externe. Prvý ročník teológie ukončil s vyznamenaním.
      V tom istom čase sa náhodne stretol u svojho priaťeľa s časopisom "Annale Leopoldinae". Tento časopis bol vydaný nadáciou Leopoldiny, rakúskej kňažnej a brazílskej cisárovny - dobrodejky amerických misií. Ján v ňom našiel fascinujúce články kňaza Frederika Baragi, juhoslovana, apoštola Indiánov nad Grand River v štáre Michigan a Wisconsin. Prečítane články dali nový impulz mladému bohoslovcovi a ukázali novú cestu. Predsavzal si, že sa stane misionárom zámorských krajín.
      Nové predsavzatie prinieslo so sebou nevyhnutnosť naučenia sa anglického jazyka. V Budějoviciach nebola taká možnosť, preto sa Neumann presťahoval do seminára v Prahe a tam ukončil tretí a štvrtý ročnik teológie. Bohužiaľ ukázalo sa, že ani v Prahe nebola možnosť chodiť na prednášky anglického jazyka. Nestrácal však nádej. V jednej mestskej fabrike našiel niekoľko robotníkov, od ktorých sa naučil ľudovej angličtine. Podobne to bolo aj so španielským jazykom. Vo svojom denníku, ktorý je radšej osobným spytovaním svedomia. Chcel byť priezračný pre predstavených a zároveň k ním musel ukrývať veľkú nechuť. Veľkou podporou mu v tom čase bol jeho dúchovný vodca, kňaz Herman Dichtl, farár z Budějovíc. Táto pomoc sa ukázala výnimočne potrebná práve vtedy, keď sa pred koncom štvrtého ročníka ukázalo, že nebude svätený na kňaza. Budějovický biskup vydal nariadenie, že vysvätí len toľko kandidátov na vikárov súkromných kaplniek, koľko ich bolo navrhnutých ich majiteľmi. A Neumann nemal žiadnu protekciu.
      Ukázala sa však iskierka nádeje, keď kňaz Dichtl zhodou okolností nadviazal písomný kontakt s kňazom Andrejom Raessem, rektorom seminára v Strassburgu, ktorému pomocný biskup Filadelfie František Kenrick zveril úlohu verbovať bohoslovcov a kňazov z Európy do práce medzi emigrantov v Amerike. Nadácia Leopoldiny súhlasila udeliť štipendium len dvom bohoslovcom rozhodnutým vycestovať, a to ešte na základe odporučenia biskupa, ktoré bolo veľmi ťažko získať. Neumann si predsavzal vycestovať bez svätení a bez odporúčania. Matka túto správu prijala s veľkou bolesťou, sestry dlho plakali. Rovnako ťažké bolo presvedčiť otca.
      Konečne po Vianociach 1835 prišiel dlho očakávany list. Biskup New Yorku, Ján Dubois prosil o vyslanie kňazov s náležitou kvalifikáciou do práce medzi nemeckých osadníkov v Amerike.
      Ráno 8. februára 1836 sa vybral do Budějovíc a odtiaľ poslal rodičom list, v ktorom písal: Chcel som vám i sebe ušetriť bolesť pri rozlúčke, preto som odcestoval nehovoriac vám, že už neprídem. Nemôžem odporovať Božiemu volaniu. On mi hovorí, že mám pracovať pre duše najviac opustené.

V novom svete

      Neumann sa postavil na novom svetadiele v deravých topánkach, v zničenom odeve, s jedným dolárom vo vrecku. Jeho prvou starosťou bolo nájsť katolícky chrám. Dostal sa až k budove biskupskej rezidencie pri katedrále sv. Patrika. Biskup Ján Dubois našiel list kňaza Raessa zo Strassburgu a srdečne pritúlil Janka ako cenný dar zoslaný mu Prozreteľnosťou.
      Subdiakonské svätenia prijal 19. júna a päť dní neskôr sa stal diakonom. 25. júna 1836 vo veku 25 rokov v katedrále sv. Patrika prijal sviatosť kňazstva. Biskup ho poveril prácou na rozsiahlom území v okolí Buffalo. Počas cesty sa zastavil v Rochesteri, kde sa stretol s o. Prostom.
      Od samého začiatku sa medzi Neumannom a Prostom vytvorilo srdečné priateľstvo, ktorého ovocím boli dlhé do neskorej noci sa tiahnuce rozhovory, z ktorých sa Neumann veľa dozvedel o Kongergácii Redemptoristov. O. Prost patril medzi prvých odchovancov seminára zriadeného v 1827 v Mautern. Na prácu pre zahraničné misie sa pripravoval v škole sv. Klementa Hofbauera a neskôr i u Božieho sluhu Jozefa Passerata. V rokoch 1832-35 pricestovali do Ameriky tri komunity Redemptoristov. Predstaveným poslednej bol o. Prost. On, ako predstanený redemptoristov v Amerike, hľadal nové príležitosti na zriadenie trvalých nadácii so zabezpečením plnohodnotného rozvoja rehoľných spoločenstiev. Aj keď v Neumannovi tieto priateľské rozhovory podnietili myšlienku vstúpiť do tejto Kongregácie, čas rýchlo plynul a 12.júla - v súlade s nariadením biskupa - kňaz Ján realizuje ďalšiu cestu na západ, do okolia Niagar, do Buffalo.
      Toto pole misijnej práce, opravdivé kráľovstvo bizónov a iných divých zvierat, popretínané riekami a močiarmi, skrývalo v sebe veľa nebezpečenstva. Ale predsa práve tu žili ľudia, ktorým Neumann túžil priniesť duchovnú pomoc. Najmenej 300 nemeckých, viac ako 100 francúzskych a niekoľko desiatok írskych rodín tu živorilo rozptýlených po celom kraji. Sám Neumann takto vystihol pravdu o ťažkých životných podmienkach v tejto časti kraja slovami: Kto opúšťa vlasť, aby slúžil Cirkvi v tomto kútiku sveta, musí byť pripravený dať aj svoju kožu.
      19. júla na sviatok Najsvätejšieho Vykupiteľa, v dedinke Villiamswil slúžil bohoslužbu v kostolíku bez strechy a okien pre malú hŕstku veriacich. Bolo potrebné prekonať veľa ťažkostí, lež Neumann sa nimi nedal znechutiť a po dokončení kostola sa venoval budovaniu školy, najprv vo Williamswille, potom v North Bush. Postupne sa zrodila škola v Lancaster, ktorú Neumann zveril do opatery rehoľným sestrám.
      V 1838 sa presídlil do North Bush. Neumann si tu zvlášť obľúbil Indiánov. Nazýval ich „chudobnými deťmi prírody“ a Indiáni si jeho starostlivosť vážili.

V Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa.

      Myšlienka vstúpiť do Kongregácie Redemptoristov sa stávala čím ďalej tým viac neodbytnou. Konečne 4. septembra 1840 napísal list o. Prostovi s prosbou o prijatie. Po 12 dňoch dostal kladnú odpoveď. Kňaz Neumann začal noviciát 18. októbra 1840 v Pittsburgu. Slávnosť obliečky sa konala 30. novembra toho istého roku. Posledné dni noviciátu strávil v Baltimore, kde konečne 16. januára 1842 zložil rehoľné sľuby ako prvý novic redemptoristov na Americkom kontinente.
      V 1842 biskup Samuel Eccleston, poprosil redemptoristov, aby prijali dušpastierstvo v Baltimore. Tu dostali chrám a kláštor sv. Jakuba a na vedľajšom priestranstve začali s výstavbou monumentálnej baziliky sv. Alfonza de Liguori. Tak sa stal Baltimor prvým pôsobiskom mladého o. Neumanna. Spolu s o. Fay organizoval výstavbu, kláštorný život i dušpastiersku činnosť. V marci 1844 bol preložený do Pittsburgu, kde sa stal predstaveným
      V apríli 1851 bol menovaný za predstaveného komunity v Baltimore. Tu oživil aj svoj záujem o vedu, píšuc teologické články do týždeníka „Katholische Kirchenzeitung“. Veľkú časť zo svojho času obetoval rehoľným sestrám.

Biskup Philadelphie

      Na sviatok sv.Jozefa 19. marca 1852 biskup Kenrick slávnostne odovzdal o. Neumannovi pápežskú bulu. Biskupská vysviacka sa konala v nedeľu 28. marca, na výročie 41. Neumannových narodenín, a uskutočnila sa v chráme sv.Alfonza za účasti niekoľkých biskupov, početných rehoľných spoločenstiev a veľkého davu veriacich.
      Nový ordinár sa so zápalom pustil do práce. Navštevoval kostoly, farské školy, nemocnice, sirotince, dobročinné spolky i rehoľné inštitúty.
      Od dávna preniknutý staroslivosťou o katolícku výchovu deti a mládeže zriadil Diecézne Centrum Výchovy a Spolok Priateľov Katolíckej Mládeže.
      Všetky aktivity biskupa Neumanna charakteritovala starostlivosť o to, aby aj napriek rôznosti ľudí pochádzajúcich z rôznych častí sveta, vniesol medzi nich jednotu. Aby dosiahol tento cieľ, snažil sa zjednotiť liturgické predpisy na celom území diecézy. Svojimi kázňami a konferenciami prehlboval vo veriacich, ba i v kňazoch, duchovnú spätosť s Rímom a pápežom. Mierne, ale systematicky, odsudzoval všetky nezdravé prejavy rasovej separácie.
      Svoju životnú pozemskú púť biskup Neumann skončil 5. januára 1860.
      V 1897 sa začal apoštolský proces, a po pätnástich rokoch skúmania a vypočúvania svedkov, pápež Benedikt XV. dekrétom vydaným v 1921 potvrdil heroickosť čností biskupa Neumanna.
      Proces blahorečenia sa však konal až 11. októbra 1963, počas II. Vatikánskeho koncilu. Konečne 19. júna 1977, pápež Pavol VI. slávnostne kanonizoval biskupa Philadelphie.
      Sviatok Jána Nepomuckého Neumanna slávime 5. januára.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce