titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

sv. Gérard Majella

* 6. apríl 1726 v Muro-Lucano
+ 16. október 1755

beatifikovaný roku 1893
svätorečený roku 1904
sviatok 16. október
      Talianske mestečko Muro-Lucano vyzerá tak ako pred 250 rokmi, s tým rozdielom, že dnes má dvojnásobný počet obyvateľov. Tam, vo východnej časti mesta, medzi katedrálou pod voľným nebom a priepasťou Rescio, v zbožnej rodine krajčíra Domenica Majellu, sa 6. apríla 1726 narodil Gerard Majella.
      Tušil kňaz Felice Coccione, koľko milosti vytieklo z jeho rúk, keď krstil toto jednoduché dieťa remeselníka v tú sobotu umučenia? Šťastná matka Benedetta Galella v každom prípade veľmi skoro zistila, že jej dieťa sa líši od ostatných.
      Ako štvorročný alebo päťročný sa Gerard najradšej hrával tak, že staval jednoduché oltáre Najsvätejšiemu. Zo zvyškov vosku, ktoré mu schovával príbuzný kostolník, zhotovoval sviečkové osvetlenie. Medzi kvety a sviečky ukladal svoje sväté obrázky a malé sošky.
      Gerard má sedem rokov. Tri roky chodí do školy. Tento malý žiak sa mimoriadne rýchlo naučil čítať, písať, rátať a s ľahkosťou sa vyjadrovať.
      V r. 1738 zomiera domenico Majella, otec malého Gerarda. Jediný chlap v dome má iba dvanásť rokov, a v každom prípade musí zdvihnúť ihlu, meter a nožnice, ktoré vypadli z otcových rúk. Pritom Gerard sníval o celkom iných veciach: Tak rád by som sa stal rehoľníkom! Ale najprv musí zarábať peniaze.
      Je august 1748. V Muro-Lucano je opäť čosi nové. Prišli dvaja rehoľníci, páter Antonio Garzilli a brat Onofrio Ricca. Ich rehoľný odev bol zaplátaný, klobúky vyblednuté, topánky zodrané a tváre vychudnuté. Žobravý rád? Kdeže! Mladá Kongregácia, ktorú iba pred šestnástimi rokmi založil Alfonz Liguori. Na Gerarda veľmi zapôsobila ich chudoba, pokora a vnútorná hĺbka. To bol jeho sen! A vtedy sa tento železný mladý muž rozhodol: bude redemptoristom, ale musí počkať do misií, ktoré sa budú konať v Muro-Lucane.
      V nedeľu 13. apríla 1749 vošli slávnostne misionári Najsvätejšieho Vykupiteľa, aby vykonali misie v troch obciach mesta. Predstaveným bol páter Paolo Cafaro, druhý bol páter Francesco Margotta, a sprevádzal ich páter Carmine Fiocchi.
      Gerard konečne usúdil, že je čas začať svoj útok. Oslovil predstaveného: Otče, prosím vás úpenlivo, dovoľte, aby som sa stal bratom laikom vo vašej Kongregácii. Odmietnutie bolo jasné a definitívne: Nevydržal by si tam ani šesť dní.
      Matka Benedetta bola taká nepokojná, že sa išla vyplakať k pátrovi Cafarovi: Neprijímajte ho.
      Neprijal som ho a ani ho neprijmem - nikdy! Ale verte mi, je tvrdohlavec. Je schopný ujsť za nami, odpovedal predstavený. Tak sa aj stalo.
      Po skončení misie štvrtého mája misionári odcestovali. Už stúpali z Atella do Rionera v rytme striedania meditácií, ružencov a bratských rozhovorov. Zrazu počuli, ako niekto za nimi volá: Otcovia, počkajte ma!
      Sprievod zastal. Páter Cafaro sa pýta Gerarda: Aké posolstvo nám prinášaš?
      Zoberte ma do vašej rehole, alebo prinajmenšom ma teda vyskúšajte, odpovedal neodbytný mladík.
      Píše sa rok 1749. Je to rok, v ktorom Boh daruje mladej Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa pápežské schválenie a svätého Gerarda Majellu.
      Nevydrží to ani šesť dní, tvrdili misionári z Muro-Lucana.
      Avšak vydržal šesť dní, šesť týždňov a bol tam takmer šesť mesiacov. Na sviatok Narodenia Pána r. 1749 dostal Gerard z rúk pátra Cafara a pod žehnajúcim pohľadom Našej milej Pani Potešiteľky habit a opásali ho veľkým redemptoristickým ružencom. Gerard prežil svoje skúšobné roky v Delicete. 17. júla r. 1752 zložil brat Gerard v chráme našej pani Potešiteľky večné sľuby chudoby, čistoty, poslušnosti a zotrvania.
      Na konci noviciátu sa ďalšia cesta rehoľníka určuje poslušnosťou: posielajú ho do istého domu s určitým poslaním. Gerard zostáva v tom istom dome - Deliceto. Stáva sa kostolníkom, krajčírom, bratom pre všetko. Pretože odteraz bol bratom so sľubmi, muselo sa začať, prípadne zintenzívniť jeho verejné pôsobenie. Jeho čnosť tak silne žiarila, že páter Fiocchi cítil, že nemá právo držať toto svetlo pod mericou. Gerard má hlad - hlad po Bohu a dušiach. Hlad po Bohu pre duše - hlad po dušiach pre Boha.
      Celý svoj život Gerard zasvätí apoštolskej práci medzi chudobnými. Vášeň obracať hriešnikov Gerarda nikdy neopustila, či v kláštore alebo mimo.
      Neustále hľadá duše. V Apulii, v Lucanii - a neskôr inde - každá cesta by mohla rozprávať o nejakej dráme obrátenia.
      V San Gregorio dostal Gerard silné chrlenie krvi, ktoré sa opakovalo aj v Buccine. Keď sa to dozvedel páter Caione, veľmi sa znepokojil a prikázal mu, aby si dôkladne odpočinul v rodine svojich priateľov Salvadora de Oliveta. A práve tam sa stal jeden z mnohých zázrakov, ktorý je kľúčom k životu tohto veľkého srdca.
      Keď na návšteve v rodine Pirofalovcov „zabudol“ svoju vreckovku, mladé dievča z tejto rodiny mu ju prinieslo k Salvadorovcom. Nechaj si ju, odpovedal jej, jedného dňa ju budeš potrebovať.
      Po niekoľkých rokoch takmer zomrela pri svojom prvom pôrode. Rýchlo siahla po vreckovke brata Gerarda. A zázrak šťastného pôrodu bol tu.
      V oblasti Neapola táto udalosť ihneď nadobudla veľký ohlas. Preto brata Gerarda vzývajú zvlášť ako ochrancu matiek v nebezpečenstve života, písal Tannoia.
      Život br. Gerarda bol spleťou utrpení, chorôb a zázrakov z lásky a pre lásku k Pánovi.
      Svoju dušu odovzdal do rúk Stvoriteľových 16. októbra r. 1755 vo veku 29 rokov.
      V r. 1893 ho pápež Lev XII. vyhlásil za blahoslaveného a Piom X. bol v r. 1904 započítaný medzi svätých.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce