titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

bl. Gašpar Stanggassinger

* 12. január 1871 v Berchtesgaden-Bavorsko
+ 26. september 1899

beatifikovaný 24.04.1988
sviatok 26. september
      Gašpar Stangassinger pochádzal zo šestnástich súrodencov a rodina požívala veľkú úctu a vážnosť. 12. januára 1871 sa na svet hlási ako druhý v poradí, ale prvorodený syn. V krajine Berchtesgaden, v krásnej prírode okolitých hôr, ktoré si veľmi skoro zamiloval. Meno dostal po otcovi. Otec pre množstvo funkcií a priateľov doma trávil veľmi málo času. Matka, šľachetná a dobrá vychovávateľka, pre častú manželovu neprítomnosť, musela prevziať výchovu svojich detí na seba.
      Gašpara už od ranného detstva prenasledovali myšlienky na kňazské povolanie. Svoje tajomstvo stať sa kňazom zveruje svojej matke, ktorá ho v tomto duchu vychovávala. Ako desaťročný opúšťa rodičovský dom a vstupuje do kráľovského gymnázia vo Freisingu. Počas troch rokov štúdia Gašpar veľmi nepresvedčil. Postupne sa zlepšoval, vďaka kňazovi Rottovi, u ktorého býval. Začiatkom štvrtého roku štúdia mení svoj pobyt a sťahuje sa do chlapčenského seminára, kde ostáva šesť rokov ako internista. Ako osemnásťročný konal v Innsbrucku svoje prvé exercície. Krátko nato ochorel. Doktori mu dávajú malú nádej. Po prijatí sviatosti nemocných, horúčka na druhý deň klesá akoby zázrakom. 7. augusta 1890, po maturite odchádza k rodičom. Tu, v nádhernej prírode, ktorú veľmi miluje, sa môže najskôr zotaviť zo svojej choroby.
      22. októbra 1890 vstupuje do kňazského seminára vo Freisingu. O dva roky nato Gašpar žiada o vstup do Kongregácie redemptoristov. Zveruje sa s tým svojim rodičom, no otec o tom nechce ani počuť. 6. októbra 1892 po rozlúčke s matkou a súrodencami, odchádza do kláštora v Garse bez otcovského požehnania. 18. októbra 1893 v Dürrnbergu skladá rehoľné sľuby. Na tejto slávnosti je prítomný už aj jeho otec. Keď vidí svojho syna žiariť radosťou, dáva svoj súhlas, so zármutkom si spomína, že nechal svojho syna odísť bez svojho požehnania. Kňazskú vysviacku Gašpar prijíma 16. júna 1895.
      Oplýval zvláštnou láskou k chudobným. Dokazujú to jeho vlastné slová: Neváž si ničoho viac ako žiť s chudobným, opovrhovaným, prenasledovaným a trpiacim Kristom.
      Predstavení veľmi skoro spoznali pedagogické schopnosti tohto iba dvadsaťštyriročného kňaza. O necelý polrok po vysviacke ho povolali na miesto zástupcu riaditeľa. Voči študentom nevystupoval ako predstavený, ale ako otec medzi svojimi deťmi. Vo voľných chvíľach podnikal s nimi výlety, rád ich vodil do svojho rodiska s nádhernou prírodou. V študentoch sa snažil vzbudiť lásku ku kňazskému a rehoľnému povolaniu. V roku 1894 boli redemptoristi po viac ako dvadsiatich rokoch vypovedania opäť pripustení do Bavorska. 22. septembra r. 1899 je menovaný za riaditeľa nového juvenátu v Garse (v Bavorsku). V posledných rokoch trpel silnými bolesťami hlavy a záchvatmi slabosti, bol nadmieru unavený. Pociťoval prudké bolesti v bruchu. Po vyšetrení lekári konštatujú pretrhnuté slepé črevo; stav pacienta bol kritický. Medzi tým z Ríma prichádza listina o Gašparovom menovaní za riaditeľa radového seminára. Dekrét nebol oznámený, lebo páter Stangassinger umiera. 26. septembra r. 1899 sa dobré srdce zastavilo. To, čo celý život hľadal, čo je hore, to aj našiel. Umiera veľmi mladý, iba dvadsaťosemročný a jeho telesné pozostatky pochovali v kláštornej krypte garského kostola.
      Skoro po neočakávanej smrti sa rozšírila zvesť o jeho svätosti. 9. januára r. 1935 boli ostatky Božieho služobníka prenesené z kláštornej hrobky do bočnej kaplnky. 8. apríla 1935 sa započal v Mníchove biskupský proces blahorečenia pátra Stangassingera. Práve v tento deň bola uzdravená nevyliečiteľne chorá rehoľnica, ktorá konala novenu ku cti Božieho služobníka. 7. januára 1987 označilo konzorcium lekárov v Ríme toto uzdravenie za zázračné, t.j. lekársky nevysvetliteľné. Uzdravenie bolo trvalé a uzdravená sestra žila ešte dvadsaťdva rokov.
      Pápež Ján Pavol II. Gašpara Stanggassingera vyhlásil za blahoslaveného 28. apríla 1988.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce