titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

bl. Peter Donders

* 27. október 1809 v Tillburgu
+ 14. január 1887 v Batavii

beatifikovaný roku 1982
sviatok 14. január
      Peter Donders sa narodil 27. októbra 1809 v Tilburgu v Holandsku. Bol synom chudobného tkáča. Jeho detstvo bolo vyplnené ťažkou prácou. Už vtedy sa v ňom rodila túžba stať sa kňazom, ale v ceste naplnenia tejto túžby stálo veľa problémov. Predovšetkým to bola bieda a chudoba rodičov, ktorí nemali za čo zabezpečiť svojmu synovi vzdelanie a z druhej strany, chlapec sa nezdal byť nejako zvlášť talentovaný. Ak sa našli ľudia, ktorí „zasponzorovali“ výuku, zrodili sa pochybnosti, či si Peter s učivom poradí. Preto ho prijali do malého seminára ako sluhu. A tak slúžil a vo voľných chvíľach sa učil.
      Keď mal 27 rokov, vstúpil do kňazského seminára. Tu sa odohrala udalosť, ktorá tak veľmi ovplyvnila jeho život. V roku 1839 prišiel do seminára o. Jakub Groof - apoštolský prefekt Surinamu (holandská kolónia v Južnej Amerike, dnešná Gujana). Ten hľadal kandidátov na misionárov. Bohoslovec Peter Donders sa prihlásil a o. Groof ho s radosťou vzal.
      Dňa 5. júna 1842 Peter prijal sviatosť kňazstva, 1. augusta 1842 odchádza na misie a 16. septembra toho istého roku pricestoval do Paramariba, hlavného mesta Surinamu. Stál na brehu svojho osudu, na brehu svojich túžob. Bol kňazom, mohol hlásať Dobrú zvesť všetkým tým, ktorí ju nepoznali. Svoj cieľ dosiahol predovšetkým vďaka nádeji, ktorú vkladal v Boha. Už v seminári bol považovaný za vzor modlitby. Aj v tom spočíva tajomstvo jeho úspechu. Nikdy nezapochyboval o svojom povolaní, aj napriek tomu, že jeho cesta ku kňazstvu bola taká dlhá a kľukatá.
      V Suriname sa stretol s veľkou náboženskou ľahostajnosťou a nízkou morálkou. Zakrátko dobre spoznal pole svojho pôsobenia. Pracoval medzi černochmi, vykorisťovanýmí na veľkých plantážach. O. Donders sa však veľmi rýchlo stal ich priateľom, ich „drahým otcom“. Odchádzal aj na ďaleké, ťažké a nebezpečné misijné výpravy do džungle za Indiánmi, ktorých aj vyučoval. Keď prebýval v meste, učil náboženstvo, staral sa o chorých a chudobných. Tým posledným dával svoje vlastné veci a dokonca pre nich aj žobral. Všade si ho ľudia vážili, mali ho radi a vždy netrpezlivo čakali na jeho príchod.
      Najviac vynikol ako apoštol malomocných. Koncom roka 1855 alebo začiatkom 1856, sa o. Donders vybral do Botavi - osady malomocných. Všetci obdivovali jeho oddanie a obetu pre týchto biednych a opustených ľudí. Pre svojich malomocných každodenne slúžil sv. omšu, modlil sa s nimi ruženec, pravidelne viedol pobožnosti a katechizáciu. Po Eucharistii navštevoval všetkých chorých a opatroval im hnijúce rany, pričom vôbec nedával najavo prirodzený odpor. Dokázal upratovať ich úbohé chatky a bol vždy pripravený akokoľvek pomôcť.
      Keď mal o. Donders 57 rokov, čakala ho zmena. 26. februára 1866 prišli do Surinamu redemptoristi. O. Peter sa s redemptoristami stretol už skôr, poznal ducha ich zakladateľa, sv. Alfonza, z jeho diel - a teraz rozpoznal svoju ďalšiu cestu za Kristom v tomto spoločenstve. 24. júla 1867 začal noviciát a o rok neskôr zložil sľuby. Napriek svojmu veku, zvykom, predtým slabej znalosti rehoľného života sa rýchlo stal ozajstným redemptoristom, ktorý vzbudzoval medzi spolubratmi obdiv i úctu. Monsgr. Schaap - predstavený redemptoristov v Suriname - považoval o. Dondersa za dar od Boha a príklad čností. Písal o ňom, že od samého začiatku bol dokonalým rehoľníkom. S úctou zachovával regulu, bol vždy poslušný aj napriek tomu, že svojich predstavených prevyšoval vekom, ako aj misijnými skúsenosťami. Vo svojom umŕtvovaní a pokore bol veľmi prirodzený a nemal rád „čudáctvo“.
      Ako rehoľník i naďalej sa staral o malomocných, navštevoval černochov na plantážach, Indiánov, ktorí vždy menili miesto svojho pobytu. Už za života ho považovali za svätého - dokonca aj protestanti (tých tiež navštevoval). V októbri 1885 uskutočnil svoju poslednú 19 - dňovú výpravu za Indiánmi. Boli to 3 mesiace pred jeho smrťou. Dňa 14. januára 1886 zomrel na silný zápal obličiek.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce