titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

bl. Mykola Čarneckyj

/provincia Ľvov/

* 14. december 1884 v Semakivtsi
+ 2. apríl 1959 vo Ľvove na následky väzenia

beatifikovaný 27.06.2001
      Vo februári 2001 som mal možnosť navštíviť vo Ľvove hrob mučeníka redemptoristu vladyku Nikolaja Čarneckého. Cintorín bol pokrytý snehovou prikrývkou, čo ma však prekvapilo bol asi meter široký chodník vyšliapaný v snehu až ku hrobu mučeníka, kde sa končil. Na mieste sa už modlilo asi 15 ľudí a počas môjho asi 20 minutového pobytu pred hrobom sa tam vystriedalo ďalších okolo 15 osôb, mužov i žien, starších i mladších. Bolo zaujímavé pozorovať s akou úctou ľudia pristupovali k hrobu, modlili sa a na pamiatku si brali hlinu z hrobu, ktorú si cenia ako vzácnu relikviu. Čím si vladyka Nikolaj získal srdcia ľudí, keď ešte viac ako 40 rokov po jeho smrti k jeho hrobu denne putujú stovky ľudí?
      Narodil sa 14. decembra 1884 v dedine Sematkivci na Západnej Ukrajine. Jeho rodičia mali okrem neho ešte ďalších osem detí a všetkých sa ich snažili vychovávať v náboženskom duchu. Nikolaj už od detstva vynikal pobožnosťou a prirodzenou dobrotou si získal srdcia tak svojich rovesníkov, ako aj starších ľudí. Nikto sa teda nečudoval, keď sa Nikolaj prihlásil na štúdium teológie v Stanislavove (dnešnom Ivanofrankivsku). Vtedajší vladyka ho v 1903 poslal študovať do Ríma, kde v 1909 zakončil teologické štúdium. V októbri toho istého roku bol vysvätený na kňaza a o rok neskôr ako doktor teológie sa stal profesorom dogmatiky v stanislavovskom seminári. V 1919 s povolením vladyku vstúpil do noviciátu redemptoristov. Po zložení rehoľných sľubov sa vrátil do Stanislavova, teraz už ako redemptorista, a so spolubratmi (bol medzi nimi aj o. Metod Trčka) tam založil nový kláštor. Bol známy svojou jednoduchosťou ale zároveň aj učenosťou a preto niet divu, že bol aj naďalej profesorom v seminári a duchovným vodcom a spovedníkom mnohých seminaristov. V 1926 dostal od predstavených dôležitú úlohu - pracovať na diele únie na Volyni, kde redemptoristi v Kovli založili nový kláštor. Tam prijal odev východného mnícha a celým srdcom sa oddal dielu zjednotenia kresťanov. Jeho pastoračnú múdrosť a prezieravosť ocenila aj Svätá Stolica, ktorá ho nominovala na Apoštolského Administrátora Ukrajincov na území Volyne a Podlasia. Vladyka Hryhorij Chomyšyn ho 31. februára 1931 v chráme sv. Alfonza vysvätil na vladyku. Na Volyni pôsobil až do roku 1939. Jeho činnosť ukončil príchod komunistov, ktorí redemptoristov z Volyne vyhnali. Bolo to obdobie ťažkej skúšky, ale tá ťažšia skúška ho ešte len očakávala.
      V apríli 1945 ho komunisti internovali a odvliekli do Kyjeva, kde bol mnohokrát surovo vypočúvaný a po roku odsúdený na päť rokov odňatia slobody, ktoré mal stráviť v táboroch ťažkých prác. Tento trest však vtedajší režim neuspokojil. Špión z tajnej bezpečnosti, ktorý sa na chvíľu stal jeho spoluväzňom, z vladyku "vytiahol" potrebné "usvedčujúce dôkazy" a na ich základe mu ako vatikánskemu špiónovi pridali ešte desať rokov väzenia! Po procese bol vyvezený do malého sibírskeho mestečka Marijinsk, kde podstúpil ďalšie tortúry, znásobené ťažkou prácou a nedostatkom potravín. Odtiaľ bol premiestnený do Orlovo Rozovo a v 1947 do Vorkuty. Napriek rapídne sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu bol vladyka Nikolaj pokojný a naďalej potešoval ostatných väzňov. Svedkovia spomínajú, že utrpenie znášal trpezlivo, bez lamentovania, ponorený v modlitbe za tých, ktorí mu činili zle. Keď to dovoľovali okolnosti, slúžil tajne sv. Liturgiu a vysluhoval sviatosti. V 1948 bol prevezený do Mordovie, kde bol do 1954, keď ho opäť previezli do Vorkutska. Tam bol však len rok znova putoval do Mordovie, kde sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že všetci počítali s tým, že zanedlho zomrie. KGB sa za takýchto okolností rozhodla pustiť vladyku Nikolaja na slobodu a dovolila sa mu vrátiť do Ľvova, kde mal zanedlho zomrieť. Podľa svedectiev vladyka od svojej internácie v apríli 1945 do 1946 pretrpel počas výsluchov viac ako 600 hodín tortúr a mal možnosť "spoznať" okolo 30 lagrov - väzení.
      Do Ľvova medzi spolubratov sa nevrátil zlomený. Jeho zdravotný stav bol síce beznádejný, ale jeho duch zostal nezlomený. Stala sa však nečakaná vec, s ktorou kompetentní z KGB nepočítali, zdravotný stav vladyku sa na čas stabilizoval a aj keď už nemohol nadobudnúť stratené zdravie, predsa len na druhý svet sa ešte nechystal. Za toto obdobie, aj keď pod "dozorom" agentov tajnej polície, prijímal návštevy, posilňoval a povzbudzoval vo viere, modlil sa a obetoval, a podarilo sa mu tajne vysvätil viac ako desať kňazov. Po dvoch rokoch sa však znova začali vracať dôsledky prežitého väzenia. Rakovina sa pre neho stala smrteľnou a na jej následky 2. apríla 1959 zomrel.
      Tento redemptorista bol skutočne Boží muž, pretože nielen za života pomáhal ľuďom poznávať Božie milosrdenstvo a lásku, ale toto neprestával a neprestáva robiť ani po smrti, čo dokazujú aj viaceré zázraky, ktoré sa už stali na jeho hrobe, alebo na jeho príhovor. Z nich uvediem len niektoré. Jednej žene mali amputovať ruku. Prišla na vladykov hrob, zobrala si z neho trocha zeme a priložila priamo na ranu. Za krátky čas bola uzdravená. Iná žena bola na príhovor vladyku Nikolaja uzdravená z rakoviny prsníka. Ďalšia osoba, úplne slepá, získala zrak, prikladajúc si na oči hlinu z vladykovho hrobu.
      Vladyka Nikolaj, Ty si svoj život zasvätil Bohu a zostal si mu verný až do svojej mučeníckej smrti, ktorú si pre Neho podstúpil. Skrze Teba prehováral k svojmu ľudu a aj dnes koná na Tvoj príhovor zázraky. Vypros aj nám dar vernosti Kristovi a jeho Cirkvi, aby sme dedičstvo otcov dokázali správne prijímať a zveľaďovať.



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce