titlik maly ale dobry
obr obr
obr
Hľadaj:
svätí
Alfonz Mária de Liguori
Klement Mária Hofbauer
Gérard Majella
Ján Nepomucen Neumann
blahoslavení
Gašpar Stanggassinger
Január Mária Sarnelli
Peter Donders
Franciscus Xaverius
Seelos
Mykola Čarneckyj
Zynovij Kovalyk
Vasyl Velyckovskyj
Metod Dominik Trčka
Ivan Ziatyk
osobnosti
Bernard Lubienski
Marcel Van
Ivan Nahirnyj
Ján Ivan Mastiliak

sv. Alfonz Mária de Liguori

* 27. september 1696 v Marianella
+ 1. august 1787

beatifikovaný 15.09.1816
svätorečený 26.05.1839
sviatok 1. august
      Sv. Alfonz sa narodil 27. septembra 1696 v Marianelle pri Neapole. V ten deň prišiel na svet človek, ktorý sa neskôr preslávil ako vynikajúci dušpastier, zakladateľ rehole, biskup a Učiteľ Cirkvi. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Obdarený výnimočným nadaním, veľmi skoro sa začína venovať štúdiu humanitných vied a po ich skončení, ako 13 -ročný filozofii a právu. V 17 -tich rokoch sa stáva doktorom cirkevného aj civilného práva. Nastupuje kariéru uznávaného advokáta. Avšak v roku 1723 dochádza v jeho živote k zásadnému obratu. Prehra v dôležitom súdnom procese, ktorá bola výsledkom „nespravodlivosti tohto sveta” sa stane príčinou, pre ktorú sa rozhodne navždy opustiť súdne siene. Po troch dňoch prežitých v hlbokej modlitbe, odovzdáva svoj život Bohu. Vstupuje do seminára a o tri roky prijíma kňazskú vysviacku. V roku 1732 zakladá Kongregáciu Najsvätejšieho Spasiteľa (neskôr premenovanú na Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa) - redemptoristov, ktorú schválil pápež Benedikt XIV. až v roku 1749. Po 30 - ročnej misionárskej činnosti sa stáva biskupom, avšak v roku 1775 sa zrieka tohto úradu. Vracia sa medzi „svojich synov” do kláštora v Pagani, kde 1. augusta 1787 zomiera v povesti svätosti, vo veku 91 rokov. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius VII v roku 1816 a za svätého pápež Gregor XVI. o 23 rokov neskôr. Pápež Pius IX. v roku 1871 ho vyhlásil za Učiteľa Cirkvi a Pius XII. v polovici nášho storočia za patróna spovedníkov a moralistov.

Sv. Alfonz - poslaný k chudobným

      Sv. Alfonz veľmi miloval Boha. Preto vo všetkom hľadal a plnil Jeho vôľu. Vedel totiž, že ona je preňho tým najväčším dobrom. Božiu vôľu poznával postupne. Už ako mladý advokát patril do tzv. Kongregácie doktorov, ktorej poslaním bolo slúžiť chudobným. Často pomáhal v nemocnici pre najbiednejších, kde možno povedať, prežil svoje obrátenie. Tam ako keby počul výzvu: „Nechaj svet a odovzdaj sa mne!” Neskôr už ako kňaz, sa venuje chudobným a opusteným v samotnom Neapole, ale hlavne v okolitých horských dedinkách, lebo tamojší ľudia boli celkom pozbavení duchovnej starostlivosti. Čím ďalej, tým viac cíti, že Boh ho posiela hlásať evanjelium práve im. Zjednocuje sa s Ježišom Kristom v Jeho misijnom poslaní niesť ľuďom spásu. Tak môže vysloviť tie isté slová, ktoré povedal o sebe Ježiš v Nazarete: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.” (Lk 4,18-19). Všetky dary, ktoré Alfonz od Boha dostal, dáva do služieb hlásania Božieho Slova. Túži čo najviac ľudí priviesť k Bohu, k láske k Ježišovi Kristovi. Píše mnoho kníh, skladá náboženské piesne, maľuje obrazy, ale najmä káže a spovedá. Chce, aby všetci spoznali veľkosť Božej lásky. Božím riadením zakladá rehoľu redemptoristov, ktorej poslaním je: „Nasledovať príklad Spasiteľa Ježiša, hlásaním Božieho Slova chudobným ...” (konšt.1). Redemptoristi to dnes robia viacerými spôsobmi: skrze misie, duchovné cvičenia, duchovné obnovy, vydavateľskú činnosť, ale najmä skrze svoje zasvätenie sa Najsvätejšiemu Vykupiteľovi. Podľa príkladu svojho Zakladateľa, aj dnes jeho duchovní synovia hlásajú, že „u Pána je hojné vykúpenie”.

Sv. Alfonz - horliteľ za Cirkev

      Cirkev tomuto veľkému svätcovi dala mnoho titulov, ktoré nám aspoň z časti pomáhajú pochopiť, kým bol. „Učiteľ najhorlivejší” - Alfonz hlásal Krista, ktorý miluje a odpúšťa najpriek všeobecne panujúcemu rigorizmu. „Patrón spovedníkov” - z jeho životopisu sa dozvedáme, s akou láskou sa skláňal nad hriešnikmi poukazujúc na veľké Božie milosrdenstvo, ktoré sa stalo súčasťou aj jeho života.
      „Patrón moralistov” - Svätec sa nebál otvorene vystúpiť proti tým, ktorí sa k hriešnikom správali veľmi prísne a ostro. Poukazoval na hojnosť Božej lásky, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. On z lásky k ľuďom prichádza na svet, aby plnil Otcovu vôľu. Vystupuje na kríž a slávne vstáva zmŕtvych, aby spasil svet. Táto láska bola pre sv. Alfonza žriedlom apoštolskej horlivosti. Ľuďom hovoril o Bohu milujúcom, ktorý odpúšťa všetkým ich hriechy. Boh nie je despota, ktorý by čakal, kedy človek zblúdi, aby ho mohol potrestať. On je predovšetkým milujúci Otec, ktorý posiela svojho Syna Ježiša Krista, aby ich mohol vykúpiť Jeho smrťou na kríži. Čo bolo pre sv. Alfonza žriedlom takého obrazu Boha? V prvom rade jeho osobný vzťah k Ježišovi, ktorý sa tvorí a zosilňuje počas modlitby. Ako on, tak aj všetci redemptoristi, si ctia svojho Vykupiteľa v tajomstvách narodenia, utrpenia, smrti, zmŕtvychvstania a Eucharistie.
      Jeho činnosť nevychádzala ani z kníh, ani z nejakých ištrukcií, ale hlavne z osobného kontaktu s Pánom. Preto, ako podmienku hlásania „Živého Boha”, Alfonz kládol veľký dôraz na modlitbu.
      Nemôžeme nechať bez povšimnutia nadčasový charakter Alfonzovej duchovnosti. Evanjelium je aktuálne v každom čase. Taktiež „hojné vykúpenie”, ktoré hlásal on sám a po ňom členovia ním založenej rehole, je nadčasové. Vždy, v každej epoche, sa hlása Radostná Zvesť slovom i príkladom.

Sv. Alfonz - ctiteľ Panny Márie

      Popri sv. Efrémovi a sv. Bernardovi je náš Zakladateľ považovaný za jedného z najväčších mariánskych ctiteľov Cirkvi. Láska k Panne Márii je prirodzenou súčasťou života ľudí Neapola a jeho okolia. Svedčia o tom mnohé kostoly zasvätené Márii, sochy, ako aj obrazy na domoch. Ich počet sa odhaduje na tisíce. Môžeme teda povedať, že láska k Matke Božej ho sprevádzala už od kolísky.
      Panna Mária je pre Alfonza „Bránou do neba”, „Cestou ku Kristovi”. Mária, ktorá v Betleheme porodila svojho Syna, je matersky činná všade tam, kde sa Kristus chce narodiť v srdciach ľudí. Je prítomná tam, kde sa rodí Cirkev. Preto je „Matkou Cirkvi”, je Matkou všetkých kresťanov. Alfonz vedel, že sa to vzťahuje aj na neho. Preto sa postavil na stranu sv. Apoštola Jána a vyznal Márii svoje synovstvo. Veril, že Ona mu môže vyprosiť všetky potrebné milosti k tomu, aby sa mohol zjednotiť s Kristom Vykupiteľom umierajúcim na kríži pre spásu celého sveta. To, že Presvätá Bohorodička nesklamala jeho očakávania, dosvedčujú slová, ktoré povedal pred smrťou: „všetko som dostal od Nej”.
      Mariánska úcta ma pre neho zmysel iba vtedy, ak to súvisí s láskou k Ježišovi Kristovi. Ježiš je Cieľom, Mária je Prostrednicou, ktorá k Nemu vedie. „Boh nadovšetko” - často bolo počuť z jeho úst. Bol hlboko presvedčený o účinnosti príhovoru Matky u svojho Syna. Preto na misiách rád nazýval Máriu Matkou Milosrdenstva, Matkou hriešnikov, teda tých, ktorí sa potrebovali vrátiť k Bohu. A keďže iba Ježiš odpúšťa hriechy, Mária ako Jeho Matka im môže toto odpustenie vyprosiť. Veď matersko - synovský vzťah medzi nimi pretrváva aj v nebi.
      Čisto alfonziánskym je nazývať Pannu Máriu „Matkou Dobrej Rady”. Od Nej sa môžeme naučiť, ako s rozvahou a pokojne prijímať všetko, ako načúvať hlasu Božej Múdrosti. Postupovať pokojne a múdro ako Tá, ktorá bola pohotovou Služobnicou Pána.
      Nakoniec možno povedať, že to, čo sv. Alfonz hlásal, sa celkom splnilo na ňom: „naozajstný ctiteľ Panny Márie nikdy nemôže zahynúť.”



Pripomienky posielajte na adresu: atanazcssr@hotmail.com alebo pmandzak@gmail.com
Optimalizované pre FireFox, Mozillu, Operu a IE, rozlíšenie 800*600 a väcšie.
© Redemptoristi Michalovce