Pražská provincia

Misionári redemptoristi z rakúskych kláštorov konali apoštolské práce v Čechách a na Morave od roku 1849. Prvá misia, ktorá bola ešte v nemeckom jazyku, sa uskutočnila v Ketzelsdorfe, teraz Koclířov. Nasledujúci rok sa uskutočnili prvé misie v českom jazyku v Sloupnici a v tom istom roku aj v Újezde na Morave. Roku 1855 bol založený kláštor v Ketzesdorfe a 8. januára 1856 v Prahe. V tom istom roku bolo založené kolégium vo Svitavách. V nasledujúcich rokoch boli založené kláštory: Červenka (1860), Svatá Hora (1861), Králíky (1863), Filipov (1885), České Budějovice (1885).
Od roku 1874 redemptoristi konali misie aj na území terajšieho Slovenska. Uskutočňovali ich otcovia, prevažne českého alebo moravského pôvodu, ktorí žili v kláštoroch nachádzajúcich sa na území terajšieho Česka. Aj keď o misie bol veľký záujem, pre nepriaznivú politickú situáciu sa na Slovensku nedarilo založiť kláštor.
V roku 1895 vizitoval viedenskú provinciu generálny predstavený P. Mathias Raus. Českí redemptoristi vtedy ho požiadali, aby ich dorast nemusel študovať v juvenáte – dnešné osemročné gymnázium – v Ketzelsdorfe, kde bola vyučovacím jazykom nemčina, ale aby bol pre nich zriadený nový juvenát, kde by sa vyučovalo po česky. Po zvážení situácie predstavení uznali, že je to oprávnená požiadavka, a tak od roku 1896 prichádzali českí juvenisti na Červenku. V školskom roku 1896/97 boli otvorené druhá a tretia trieda, v ktorých bolo 15 juvenistov. Každý rok pribúdala jedna trieda. Prví absolventi po skončení šiestej triedy roku 1902 robili skúšky na gymnáziu v Olomouci. Potom išli do noviciátu, po jeho skončení robili niektoré predmety z ďalších dvoch ročníkov z oblasti filozofie v seminári.
Dňa 26. apríla 1901 vznikla oddelením sa od Viedenskej provincie Pražská provincia redemptoristov so sídlom v Prahe. Ďalšie dva kláštory novozaloženej provincie boli na Sv. Hore, ktorá je známym mariánskym pútnickým miestom, a na Červenke, kde bol juvenát. Do pražskej provincie patrili aj poľské kláštory na Haliči, ktoré sa roku 1909 osamostatnili a vytvorili si vlastnú viceprovinciu.
Novozaložená provincia sa snažila postaviť čím skôr na vlastné nohy zakladaním svojich domov, v ktorých prebiehala formácia nových pokolení redemptoristov. V roku 1902 získali redemptoristi kláštor v Obořišti pri Dobříši, kde predtým pôsobili paulíni, a otvorili si tu rehoľný seminár. Skoro za pol storočie svojej existencie dosiahol vysokú pedagogicko-vedeckú úroveň.
Noviciát v roku 1901 preniesli z Prahy do Světce, o dva roky neskôr ho preniesli do Bílska, kde bol až do 11. augusta 1922. Potom sa na 25 rokov stali miestom noviciátu České Budějovice. Až roku 1947 sa znova zmenilo miesto noviciátu – stala sa ním Červenka, kde novici boli až do zrušenia kláštorov – z 13. na 14. apríla 1950.
Po založení Pražskej provincie v apríli 1901 z roka na rok rástol počet kandidátov. Kláštor na Červenke svojou kapacitou už nestačil prijímať stále rastúci počet juvenistov, a tak roku 1922 bola časť z nich premiestnená do Hlučína, kde študovala v miestnom gymnáziu. Tam vstúpili aj prví dvaja gréckokatolícki juvenisti zo Slovenska. Boli nimi bratia Mastiliakovci. Roku 1924 sa obidva juvenáty presťahovali do Libějovíc. Zmenili sa pritom aj požiadavky na školstvo a hlavne na vstúpenie do seminára. Preto si neoprofesi po noviciáte dokončovali siedmu a ôsmu triedu gymnázia a až po maturite pokračovali v štúdiu v seminári.
V nasledujúcich rokoch redemptoristi z Pražskej provincie a Svitavskej viceprovincie, ktorá vznikla z nemeckých kláštorov na území prvej ČSR, založili kláštory vo Světci (1901), v Bílsku (1903), Brne (1905), Plzni (1907), Planej (1921), Stropkove (1921), Podolínci (1922), Kostolnej (1923), Libějoviciach (1924), Svatom Kámeni (1924), Stráže (1927), Moravskej Ostrave (1927), Karlových Varoch (1928), Starej Boleslavi (1929), Tasoviciach (1929), Michalovciach (1931), Bratislave (1933), Starej Hore (1941), Sabinove (1946), a v Rožňave (1946).
Dňa 29. mája 1940 vznikla Bratislavská viceprovincia, na čele ktorej bol najprv vizitátor a neskôr viceprovinciál. Do jeho kompetencie počas druhej svetovej vojny patrili aj gréckokatolícki redemptoristi. Po skončení vojny sa gréckokatolíci vrátili pod jurisdikciu pražských predstavených. Ale už v roku 1946 sa od Pražskej provincie oddelili a vytvorili vlastnú viceprovinciu so sídlom v Michalovciach. Patrili do nej tri kláštory: v Michalovciach, v Stropkove a v Sabinove. Pri vzniku mala 14 kňazov, troch študentov – seminaristov, 11 rehoľných bratov a 10 juvenistov.