Vznik a rozvoj Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa

Vznik a rozvoj Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa, populárne nazývaná redemptoristi, bola založená roku 1732 sv. Alfonzom Maria de Liguori. Jej poslaním bolo predovšetkým pracovať medzi najviac opustenými ľuďmi. V časoch sv. Alfonza to boli najmä vidiečania, žijúci ďaleko od mesta a nábožensky veľmi zanedbaní. Zatiaľ čo v mestách bol prebytok kňazov, na dedinách nemal kto ohlasovať Slovo Božie! Túto úlohu vzal na seba sv. Alfonz spolu so svojimi spolubratmi a snažil sa ju čo najlepšie realizovať. O tom, že sa mu darilo, svedčí popularita misií, ktoré redemptoristi konali.
S prudkým rozvojom kongregácie sa rozširovalo jej pole pôsobnosti. Už roku 1758 navrhovala Propaganda (Kongregácie pre rozširovanie viery) Alfonzovi Maria de Liguori, aby sa členovia jeho Kongregácie zaoberali evanjelizáciou veriacich v Malej Ázii, kde niekoľko nestoriánskych obcí prijalo Úniu s Rímom a žiadalo si kňaza. Avšak sv. Alfonz túto ponuku odmietol, lebo podmienky navrhované Propagandou mohli znamenať pre novovzniknutú Kongregáciu roztrieštenie a snáď aj rozpad.
Svätý redemptorista, Klement Maria Hofbauer (1751-1820) – pôvodom Moravan – preniesol Kongregáciu redemptoristov z Talianska za Alpy. Roku 1787 sa usadil v poľskej Varšave a nasledujúci rok sa stal generálnym vikárom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa za Alpami. Z Varšavy kvôli politickým pomerom musel roku 1808 so svojimi spolubratmi odísť a tak sa usadil vo Viedni, kde aj zomrel. Aj keď väčšiu pozornosť venoval evanjelizácii Viedne, naďalej sa snažil rozvíjať apoštolát medzi národmi Európy za Alpami. Roku 1815 poslal do Valašska (terajšie Rumunsko) troch misionárov, ktorí hlavne v Bukurešti a jej okolí robili misie a apoštolovali. Boli tam len do roku 1821, a potom sa museli vrátiť.
Roku 1833 poslal redemptorista Jozef Passerat (1772-1858), druhý zaalpský generálny vikár redemptoristov, misionárov do Mariboru v Slovinsku, kde zostali len do roku 1848, lebo museli utiecť pred revolúciou. V roku 1834 Propaganda navrhla redemptoristom prácu v Plovdivskom vikariáte v Turecku (teraz Bulharsko). O. Passerat tam poslal misionárov, ktorí sa usadili v Plovdive. Po počiatočných problémoch sa im podarilo získať si dôveru tamojších katolíkov, ale morová nákaza veľmi otriasla ich dobre sa rozbiehajúcim apoštolským dielom. Aj napriek stratám na životoch misionári, posilnení novými horliteľmi, pokračovali v práci. V roku 1840 ich turecké úrady vypovedali z krajiny a táto misia sa skončila neslávne. Takto sa skončili prvotné misionárske aktivity na Balkáne.
Roku 1841 vydala Kongregácia pre biskupov a rehoľníkov dekrét, ktorým sa mohla zaalpská časť Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa podeliť na menšie jednotky – provincie. Na generálnej kapitule Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa v roku 1855 boli prítomní zástupcovia 7 provincií a medzi nimi i zástupca rakúskej provincie, z ktorej neskôr vznikla Pražská provincia.
Klement Hoffbauer a Jozef Passerat túžili, aby redemptoristi pracovali aj na území Kanady alebo USA, pretože v týchto krajoch boli úrady priaznivo naklonené misijnej práci, čo sa o Európe nedalo povedať. V roku 1858 prišli redemptoristi do Antíl, 1866 do Surinamu a v nasledujúcich rokoch začali pracovať takto: 1870 Ekvádor, 1876 Chile, 1878 Kanada, 1883 Argentína, 1884 Peru a Kolumbia, 1886 Portoriko, 1889 Urugvay, 1892 Austrália, 1894 Brazília, 1899 Kongo a Dánsko, 1905 na Novom Zélande, 1906 na Filipínach, 1909 v Mexiku, 1910 v Bolívii, 1913 v Haliči (Poľsko – Ukrajina), 1922 v Alžírsku, 1926 v Číne, 1927 na Kube, 1929 v San Salvadore, 1935 v Paraguayi, 1938 v Indii, 1946 v Nigérii, 1948 v Japonsku, atď.
Redemptoristi sú jedna z mála kongregácií, ktoré vznikli v latinskom katolíckom prostredí, ale počas svojho rozvoja sa stali viacobradovými. V Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa sú štyri katolícke obrady, v ktorých jej členovia pracujú: rímskokatolícky, byzantský (provincia Yorkton – Kanada, Ľvov – Ukrajina a viceprovincia Michalovce – Slovenská republika), syro-malabarský (provincia Bangalore – India) a chaldejský (región Beyrout – Libanon).