Päť rokov od odchodu na večnosť vladyku Michala Rusnáka, C.Ss.R.

Preosvietený vladyka Michael RUSNAK, CSsR sa narodil 21. augusta 1921, v Beaverdale, PA, kam jeho rodičia odišli za prácou, a kde jeho otec pracoval v antracitových baniach. Vlastným menom sa volal Michal Rusnačok, ale priezvisko si neskoršie zmenil, aby nevystavil rodinu prenasledovaniu. Ešte ako chlapec sa s rodičmi a súrodencami vrátil v časoch hospodárskej krízy v roku 1931 na Slovensko. Tu už v mladom veku vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, teda k otcom Redemptoristom. Počas druhej svetovej vojny mu na následky bombardovania zomiera matka. Gymnaziálne štúdia absolvoval v rokoch 1935-1941 v juvenáte redemptoristov v Libějoviciach. Rehoľné sľuby zložil v roku 1942 v Českých Budějoviciach, odkiaľ v auguste prišiel do Michaloviec, kde pokračoval v štúdiu septimy a oktávy na michalovskom gymnáziu. Teologické štúdia začal v Bratislave, ale po skončení II. svetovej vojny v nich pokračoval v seminári redemptoristov v českom Obořišti. Dňa 4. júla 1949 bol vysvätený na kňaza. Na jeho primíciách v Pozdišovciach sa zišlo niekoľko tisíc ľudí a tak sa stali jednou z posledných manifestácii viery a života našej cirkvi pred osudovým rokom 1950.

Akcia „K“ pri ktorej boli v apríli 1950 zrušené kláštory vo vtedajšom Československu ho zastihla v Michalovciach. Odtiaľ putoval do táborov v Báči a Podolínci, odkiaľ s Pánovým požehnaním utiekol. Keďže bol občan USA, podarilo sa mu opustiť Československo a usadil sa v Kanade. Tu sa veľmi pričinil o organizovanie života gréckokatolíkov, a po založení, či spoluzaložení viacerých farností, boli tieto včlenené do ukrajinskej eparchie Toronta a východnej Kanady na čele s kyr Izidorom Boreckým. Ten istý vladyka pre tieto farnosti vytvoril roku 1957 samostatný dekanát a do jeho čela postavil o. Rusnáka.

Siedmeho dňa mesiaca októbra 1964 bol o. Rusnák vymenovaný za titulárneho biskupa Černického a pomocného biskupa ukrajinského biskupa v Toronte kyr Izidora Boreckého s právomocou apoštolského vizitátora pre všetkých Slovákov gréckokatolíkov v celej Kanade. Jeho vysviacka sa uskutočnila 2. januára 1965 v rímskokatolíckej katedrále sv. Michala v Toronte. Hlavným svätiteľom bol kyr Izidor a pomocnými kyr Nicholas Elko z Pittsburghu (ktorého rodičia boli zo Zemplína) a kyr Joakim Segedi, vtedajší pomocný biskup Križevci, ktorý sídlil v Ruskom Kerestúre, medzi našimi krajanmi vo Vojvodine. Ako biskup sa zúčastnil aj Druhého vatikánskeho koncilu, kde sa jasne postavil za Cirkev za železnou oponou.

Ďalšia radosť v živote vladyku prišla na konci roka 1980, keď pápež Ján Pavol II. zriadil samostatnú eparchiu Sv. Cyrila a Metóda pre Slovákov byzantského obradu v Kanade. Bolo to veľké gesto pre našu Cirkev v časoch, keď doma ešte bola Cirkev pod štátnym dozorom, a nebolo jej umožnené mať vlastného biskupa.

Návšteva pápeža Jána Pavla II. v septembri 1984 spojená s posviackou základného kameňa eparchiálnej katedrály Premenenia Pána v Toronte bola nielen dôkazom záujmu pápeža o gréckokatolíkov, ale aj obrovským zážitkom vladyku Michala a jeho veriacich.

Bol veľkým a osobným priateľom so Štefanom B. Romanom, ktorý bol štedrým podporovateľom nielen národného hnutia v zahraničí, ale aj gréckokatolíckej Cirkvi. Zameranie na spásu duši jemu zverených ho spriatelilo aj s o Michalom Lackom v Ríme, ktorý pre pastoračnú službu našich veriacich v Kanade naverboval viacerých kňazov. Ku koncu socializmu u nás vladyka pomáhal aj mnohým duchovným, ktorí utiekli do Ríma (Vasiľ, Timkovič, Čajka).

Po páde železnej opony prišiel viackrát aj na Slovensko a bol spolusvätiteľom ako vladyku Jána Hirku v roku 1990, tak aj vladyku Milana Chautura v roku 1992. V roku 1996 z dôvodu dosiahnutia kánonického veku pápež prijal jeho rezignáciu, a dokonca života žil v relatívnom ústraní. Zúčastnil sa ešte vysviacky a intronizácie svojho nástupcu ako pastiera našej eparchie v Kanade, preosvieteného Johna S. PAZAKA vo februári 2001. Potešili ho aj slovenskí pútnici, ktorí do Toronta zavítali počas Svetového dňa mladých v lete roku 2002. Po dlhej a ťažkej chorobe prišlo vykúpenie v podobe povolania do večnosti pred piatimi rokmi 16. januára 2003, vo večerných hodinách. Pochoval ho vladyka John S. Pazak a jeho telesné ostatky očakávajú druhý a slávny príchod Krista na cintoríne sv. kríža v Tornhille, ON.

Vladyka Michal mal veľkú lásku pre svoju Cirkev, svoj ľud a cyrilo-metodskú tradíciu. Mal rád aj svoju početnú rodinu a jeho synovci a netere sa vždy tešili na stretnutie s milovaným a milujúcim strýkom. Podľa svedectva už takisto nebohého J. E. Suchého z Kanady (bývalý sekretár vladyku), vladyka veľmi rád spieval „S nami Boh“ a živo veril obsahu tohto posolstva. Zostáva v pamäti svojich veriacich, ktorých mal tak rád.

Večná mu pamiatka!

Daniel Černý,

bohoslovec košického apoštolského exarchátu