Stretnutie bývalých juvenistov v Michalovciach

Dňa 15. mája 2010 sa v michalovskom kláštore redemptoristov uskutočnilo stretnutie bývalých juvenistov. Juvenát bol možno povedať malým seminárom, v ktorom sa chlapci, ktorí sa chceli stať kňazmi, pripravovali na povolanie ešte pred vstupom do kňazského seminára. Chlapci boli vychovávaní v kláštore, kde aj bývali, a na vyučovanie dochádzali do blízkeho štátneho gymnázia. Po maturite potom mohli pokračovať v štúdiu v kňazskom seminári. Takýto juvenát bol v rokoch 1946 – 1949 aj v michalovskom kláštore. Žiaľ, po jeho násilnej likvidácii nástupom komunistického režimu, bola väčšina chlapcov poslaná naspäť k svojím rodičom. Starší juvenisti boli predčasne poslaní do noviciátu. Po zatvorení juvenátu sa teda juvenisti rozpŕchli do rôznych kútov Slovenska. Po čase mnohí z nich vyštudovali rôzne vedy, založili si rodiny a našli si uplatnenie v iných odvetviach života. Až teraz, po viac ako 60. rokoch, sa niektorí z nich mohli opäť stretnúť a pospomínať si na vtedajšie časy.

Hoci ich nebolo veľa – lebo mnohých osud zaviedol až príliš ďaleko a iných si už Pán medzitým povolal k sebe do večnosti – tí, ktorí mohli, prišli. Stretnutie sa teda konalo v bratskom duchu a spomienky na svojich bývalých spolužiakov často ukazovali, aké nevyspytateľné sú Božie cesty.

Organizátorom stretnutia bol o. protoigumen Jaroslav Štelbaský. Sv. liturgiu slávil spolu s dvoma bývalými juvenistami – o. Štefanom Ištvanikom a o. Štefanom Vasilikom. Počas kázne vyzdvihol možnosť, ktorú mali juvenisti počas svojho pobytu v Michalovciach – prebývať pod jednou strechou s bl. o. Dominikom Metodom Trčkom. Mali možnosť stretnúť sa s ním ešte počas jeho pozemského života a teraz sa stretli opäť pri ňom, aby sa zúčastnili na sv. liturgii. Tá bola slávená na oltári, v ktorom sú uložené relikvie blahoslaveného mučeníka. To by malo každého povzbudiť k svätosti života. Po Sv. liturgii a spoločnej fotografii sa účastníci stretnutia presunuli do kláštora. Po obede si ešte juvenisti pozreli kláštor a záhradu aby videli, čo všetko sa zmenilo od ich pobytu v juvenáte.

Čas milých spomienok, pri ktorom juvenisti netajili radosť i vďačnosť, že sa mohli opäť stretnúť, však rýchlo uplynul. Nadišiel čas lúčenia. Spomienka na toto stretnutie však určite ostane živá v srdciach všetkých účastníkov, ktorí na záver vyjadrili aspoň ochotu pamätať na seba navzájom v modlitbe. Tak ako to určite robili aj v juvenáte.

br. Peter Labant CSsR