REDCAMP 2014. Medzinárodná evanjelizačná škola v Krakove

V dňoch 26. 07. – 02. 08. 2014 sme sa na podnet slovenských gréckokatolíckych redemptoristov zúčastnili na RedCamp-e, teda evanjelizačnom kurze v Krakove organizovanom Konferenciou redemptoristov Európy. Bolo to podujatie zastúpené otcami a/lebo laikmi spolupracujúcimi s redemptoristami z Talianska, Španielska, Portugalska, Českej republiky, Slovenska a Poľska.
Program sa po väčšinu dní odohrával v rovnakom formáte, t.j. ranná modlitba, chvály, katechéza, práca v skupinách, slávenie Eucharistie, workshopy a večerná pobožnosť podľa témy dňa. Tie sa v zásade zameriavali na základné body kerygmy, čiže podstatu posolstva, ktoré potrebuje počuť každý evanjelizovaný. Medzitým bol aj čas osobného voľna, ktorý sme využili na prehliadky tohto nádherného kráľovského mesta.
Toho, čo som si odniesla v srdci, bolo veľmi veľa, ale pokúsim sa podeliť o pár momentov.
Prvé, čo ma mocne oslovilo, bola spolupráca duchovenstva a laikov v tých účastníckych výpravách, kde boli zastúpené obe tieto zložky. Konkrétne sa to prejavilo predovšetkým v príprave katechéz, napr. portugalské žienky sa spoločne popasovali s témou Eucharistie-aj po jazykovej stránke museli poriadne „zabrať“, nakoľko oficiálnou rečou bola angličtina, ale veľmi si dali záležať aj na vizualizácii, kde sme všetci mohli pristúpiť k hostine lásky ako prví kresťania. Mnohé témy aj workshopy pokryli poľskí laici, sami absolventi evanjelizačných škôl aj u nás na Slovensku.
Tento aspekt sa ešte viac upevnil v deň, kedy sme v našom strede privítali redemptoristov z celej Európy, ale prakticky aj z Ázie (Iraku) a Afriky (Zimbabwe), ktorí sa v neďalekom Tuchowe spoločne formovali pred svojimi večnými sľubmi. Nie som síce v rehoľnom stave, ale som si istá, že aj takéto stretnutie má veľký význam pre budovanie vzájomných vzťahov medzi členmi konkrétneho spoločenstva. Pre mňa bolo veľmi dojímavé spoznať mladých členov redemptoristickej rodiny nášho obradu, teda troch ukrajinských klerikov. Podarilo sa mi to „náhodou“, keď som ich nechtiac vyrušila pri speve cirkevnoslovanského prostopinija, a úplne spontánne som sa k nim pridala. Potom sme spoločne s nimi aj slovenským rímskokatolíckym  bratom Petrom ešte stolovali a delili sa o naše duchovné putovanie, a odvtedy sme aj v emailovom kontakte.
Celá naša týždňová príprava smerovala k vyvrcholeniu v podobe evanjelizačnej akcie v piatok večer. Tejto predchádzali jednak modlitby príhovoru, a tiež nácvik scénok, spevu, ktorým nám počas celého času slúžila skupina Joseph Band z Tarnowa, delenie sa so svedectvami, ako i pouličná evanjelizácia v deň konania programu. Tú sme absolvovali po celý čas zaštítení modlitbou časti účastníkov, ktorí ostali v eucharistickej adorácii v kaplnke nášho dočasného domova. Opäť sa prejavovala Božia prozreteľnosť, keď o. Luigi, Talian s jazykovou výzbrojou aj pre iné reči, cestou stretával svojich krajanov aj iných cudzincov, ktorých mohol potom pozvať na večer svedectiev  a modlitieb.
Myslím, že je namieste povedať, že Pán sa oslavoval po celú dobu trvania kempu v rôznych formách. Mali sme možnosť povzbudiť sa navzájom s bratmi a sestrami z iných krajín, s inými spôsobmi modlitby, rôznych pováh i veku, na rôznych etapách duchovnej cesty. Bolo pre mňa úžasné zúčastniť sa spolu s mladými redemptoristami na prezentácii príprav na svetové dni mládeže 2016 v Krakove a začať sa zamýšľať nad možnosťami účasti alebo prípravy tohto krásneho dedičstva svätého Jána Pavla II. Sama som bola prítomná na troch takýchto udalostiach a viem, že to pre mladých ľudí môže byť skvelá príležitosť prehĺbiť si vieru i osobné prežívanie vzťahu s Pánom v Cirkvi.
Kiežby ovocie tohto stretnutia ostalo a bolo začiatkom niečoho nového aj v gréckokatolíckej vetve Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa.

Miriam

 

(fotografie: Nezaradené-REDCAMP 2014)