Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D.M. Trčku – 25.12.2012

Aj v čase slávenia sviatku narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista sa v Bazilike minor Zoslania Svätého Ducha pri kláštore redemptoristov v Michalovciach uskutočnila spomienková slávnosť ku cti bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol redemptorista o. Miroslav Medviď, ktorý pôsobí na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave.

Takto sa prihovoril zhromaždeným pútnikom:

Milovaní bratia a sestry v Kristovi,

 

Dnešný sviatok Narodenia Pána ma nesmiernu dôležitosť pre náš život viery. Poukazuje totiž na jednu z najdôležitejších právd: večný Boh, Pán neba i zeme, pre spásu každého jedného z nás zostúpil z nebies a stal sa človekom.

Z týchto slov, ktoré nachádzame aj v kresťanskom vyznaní viery, vidíme, že na začiatku tohto tajomstva vtelenia a narodenia Božieho Syna, ktoré dnes možno tak romanticky nazývame Vianocami, veľa romantiky nebolo. Práve naopak: bola tam ľudská tragédia, skutočnosť, že v Adamovi všetci zhrešili a všetci potrebovali, aby sa Boh pre ich spásu vtelil, aby zostúpil, aby sa stal človekom a aby ich svojou smrťou na kríži vykúpil.

To sa stalo. Cirkev túto vieru vyznáva celé stáročia. Preto je možné o nej počuť aj dnes.

Aj dnes Cirkev chce byt hlasnou trúbou tejto radostnej zvesti. Veď či dnes tu nie je človek, ktorého sa týka hriech? Nie je tu dnes človek, ktorý môže, ako Adam v raji, byť oklamaný zlým duchom, v jeho zajatí, vyhnaný z raja a potrebovať Božie vyslobodenie?

Veruže to sa týka dnešného človeka! Dnes sa akoby opakuje tá dobre známa biblická scéna z raja a každý jeden z nás je vystavený pokušeniu, ktorému museli čeliť naši prarodičia, keď na jednej strane poznali to, čo hovorí Boh, a na strane druhej sa museli nejako postaviť aj k tomu, čo im nahováral zlý duch, ktorého Sväté Písmo symbolicky a výstižne vykresľuje ako ľstivého hada.

A všimnime si, ako sa tá jeho lesť prejavuje. Pýta sa: „Naozaj povedal Boh – nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“. Keďže on je otec klamstva, snaží sa im nahovoriť, že s tým Božím príkazom, ktorý poznajú, nie je všetko v poriadku. A hoci, ako čítame ďalej v tejto biblickej stati, Eva sa spočiatku snaží zachrániť situáciu a brániť Božiu vec slovami: „Z ovocia všetkých stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal – Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli“, nakoniec ťahajú za kratší koniec. Lebo mu dali príležitosť dôjsť ku kľúčovému momentu. Had totiž následne vyslovene Boha v ich očiach postaví do pozície klamára: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“. A oni mu naleteli. Uverili, že môžu byť ako Boh. A výsledkom bolo, že boli vyhnaní z raja a navždy sa im zavrelo nebo.

Jedno šťastie, že Boh pre ich spásu zostúpil z nebies, stal sa človekom a vykúpil ich.

Drahí bratia a sestry, týka sa to Kristovo vtelenie a narodenie aj nás? Spoznávame sa v tom biblickom deji? My, ľudia 21. storočia, vidíme sa v úlohe našich prarodičov? Aj my, podobne ako oni na jednej strane poznáme Boží príkaz, veď ten je zakódovaný už do svedomia každého človeka a okrem toho nám ho Boh zjavil v desatore, a na strane druhej sa musíme akosi postaviť k tomu, čo nám hovorí zlý duch? – možno nie priamo, veď on ako majster manipulácie dokáže zneužiť pre svoje plány napr. ľudské názory. Jeho taktika nás ale už nemôže prekvapiť, pretože je to stále to, čo zaznelo už v raji, keď to hral na Adama a Evu.

Najprv sa bude snažiť nahlodať naše kresťanské presvedčenie a zmýšľanie vo vzťahu k Bohu. A bude sa snažiť zasiať do nášho srdca štipku pochybnosti, čo sa týka Božích prikázaní. Bude ich prezentovať ako zákaz, teda ako čosi, čo človeku nie je dvakrát milé a príjemné, tým menej človeku, ktorý žije v spoločnosti, kde sa veľký dôraz kladie na slobodu jednotlivca, na jeho práva a pod. Budem parafrázovať slová, ktoré sme tu už počuli. A tak sa nás opýta: „Naozaj vám Boh zakazuje zabaviť sa? ….. naozaj vám Boh nedopraje trošku radosti zo života? ….. naozaj po vás chce, aby ste pred každým ohýnali chrbát? ….. naozaj nemá pochopenie pre „inakosť“? ….. naozaj vám nedá toľko slobody, aby ste sa mohli riadiť vlastným rozumom ….. ?“.

Možno ako Eva v úprimnej snahe sa spočiatku zmôžeme na istú obranu Božej veci, ale ak sa s ním, ktorý má oveľa väčšie poznanie, ako máme my (a už ani nehovoríme, že máme do činenia s otcom lži), vo veciach Bohom určenými pustíme do debaty, vstupujeme na veľmi nebezpečný terén, a hrozí ten istý scenár, ktorý poznáme zo Svätého Písma – naše „vyhnanie z raja“. Pretože on vie majstrovsky obrátiť vec proti človeku. Keď Eva citovala Božie slová o tom, ako zo stromu poznania dobra a zla nemajú jesť, lebo zomrú, on hneď prekrúti vec, aby vyznela úplne opačne, že teda skutočným dôvodom tohto Božieho príkazu je, že Boh sa bojí, aby sa mu niekto náhodou nevyrovnal – a takto, v súlade so svojim „charakterom“ z Boha urobí závistlivca, ktorý nikomu nedopraje a dokonca ho pred nimi obviní z klamstva.

V tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť aspoň jeden aktuálny príklad toho, ako ten zlý dokáže klamať človeka dnes. Určite ste postrehli, že už asi polrok beží v Bratislave výstava s názvom The Human Body Exhibition (Výstava ľudského tela). Jedná sa o vypreparované mŕtve ľudské telá, situované v rôznych pózach a pozíciách, v ktorých vytvrdli v dôsledku procesu plastinácie – napr. jedna takáto mŕtvola predstavuje basketbalistu, ktorý je v polohe hráča pripraveného hodiť loptu smerom na kôš. Iné dve mŕtvoly predstavujú dvoch hráčov šachu sediacich, každý zo svojej strany, nad stolíkom so šachovnicou a hrajúcich túto hru. Celá výstava bola a ešte stále je v médiách predstavovaná ako vrchol ľudskej kreativity. A teda ako čosi veľmi pozitívne, dobré, čosi, čo treba za každú cenu vidieť, lebo to je nehorázny zážitok. A keď sa niekto proti takejto výstave ohradil, okrem iného aj slovenskí biskupi, ako o čomsi nemorálnom, keďže ľudské telo je čosi posvätné a preto je neetické ho zneužiť (hoci aj mŕtve) na prízemný ziskuchtivý cieľ, tak sa o týchto ľuďoch alebo o Cirkvi ako takej, neopomenulo pripomenúť, akí sú spiatočnícki a nemajúci zmysel ani pre krásu, ani pre kreativitu ľudského ducha, ani pre progres celkovo.

Avšak opierajúc sa, drahí bratia a sestry, o Božie zjavenie a poznanie, ktoré nás učí, že zlý duch je vo svojom obore doma, že dokáže aj z Boha robiť spiatočníka, závistlivca, ba aj klamára, môže nás takáto jeho aktivita prekvapiť? Dokáže nás naozaj presvedčiť, že stačí, ak je niečo pekné alebo jedinečné, že stačí, ak je niečo veľdielo ľudského ducha, a už si vôbec nemusíme klásť otázku, či je to aj etické?

Žiaľ ani mnohí ľudia dnešnej doby v tejto „adamovskej skúške“ neobstáli a dali sa oklamať. Potvrdzuje to opäť už spomínaná výstava, keďže dokonca už po tom, ako ohľadne nej bolo zverejnené negatívne stanovisko Komisie pre bioetiku pri Konferencii biskupov Slovenska, táto výstava pre enormný záujem verejnosti, musela byť o niekoľko týždňov, či dokonca mesiacov predĺžená. Ale to už je o zodpovednosti, cite a tiež zmysle pre zdržanlivosť každého osobne. Jednako treba skonštatovať, že zlému sa opäť raz podarilo niekoho oklamať a „vyhnať z raja“.

Ale nebuďme zlej mysle. Veď Vianoce sú skôr o tom, že aj tu platí to, čo platilo o Adamovi a Eve. Boh pre ich spásu zostúpil z nebies a stal sa človekom, aby ich vykúpil.

Drahí bratia a sestry, Cirkev to dnes nemôže nehlásať, lebo taká je pravda. Áno, my ľudia sme slabí a mohli sme byť neverní Božiemu príkazu, či už je to ten alebo onen, ale je cesta návratu. Lebo Boh sa aj pre nás stal človekom, aby nás vykúpil, aby zotrel naše viny, aby nás ospravedlnil a dal možnosť všetko napraviť – úprimnou ľútosťou a zmenou života.

Skutočné posolstvo Vianoc je práve toto. Všetko ostatné buď tomu napomáha alebo od toho odvádza. Tu si to tiež každý musí ustriehnuť sám.

Poďme ešte na chvíľku k blahoslavenému Dominikovi Metodovi Trčkovi, keďže dnes sa tu v istom zmysle schádzame aj kvôli nemu. Čo nám dnes on, jeho život, na sviatok Narodenia Pána môže povedať? Ak to všetko chceme osadiť do toho, čo tu už bolo povedané, tak nám dnes predovšetkým hovorí, že nesmieme sa dať oklamať a postaviť sa na Božiu úroveň, alebo suplovať Boha, kradnúť mu jeho „kompetencie“.

Nielen život tohto blahoslaveného, ale vôbec život všetkých svätých hovorí predovšetkým jednu vec: že títo ľudia nikdy nepodľahli tomuto pokušeniu. Oni vedeli, že sú iba pokorní Boží služobníci. Nesnažili sa korigovať Boha a jeho zákon, ako sa o to možno snaží súčasný človek. Nerobili si nároky určovať, čo je dobré, čo zlé a ako to má byť. Lebo vedeli, že o tom rozhoduje ktosi iný, že to nezáleží od nich, a že miešať sa do toho by znamenalo vstupovať na veľmi tenký ľad, s rizikom nedoziernych následkov pre nich samých osobne, pre spásu ich duše, ale aj pre spoločnosť, v ktorej žili.

Aj keď pokušenie určite mali. Veď o blahoslavenom Dominikovi Metodovi je napríklad známe, že povahovo bol prísnym človekom, mal akoby tendenciu k povýšenectvu a k akejsi hrdosti: teda mal ten predpoklad stať sa pyšným človekom. Ale nikdy mu nedal natoľko priestor, aby ho to úplne prerástlo. Nedal si nahovoriť (nota bene: zlým duchom), že on je natoľko dôležitý, že aj Pán Boh musí ísť bokom. Vedel, že bez Boha je človek nič. A preto sa neustále snažil o to, aby v jeho zivote Bohu patrilo také miesto, aké mu pravom patri.

Nakoniec, jeho mučenícka smrť to dokazuje. Veď ako ambiciózny človek mohol ísť s prúdom doby, vtedy v 50-tych rokoch minulého storočia, mohol sa dať strhnúť ideológiou, ktorá bola vtedy populárna, mohol sa pridať do šíku veľkých budovateľov ľudovo-demokratického zriadenia, alebo aspoň v cirkevnej oblasti mohol kričať s ostatnými: „preč od Ríma“, a mohol tak urobiť závratnú kariéru – stačilo iba jedno: poslúchnuť zlého a zradiť Boha.

Ale on to neurobil, pretože vedel, že človek je stvorený na to, aby Boha miloval, jemu slúžil a tak dosiahol večný život. A toto jeho svedectvo si chceme dnes opäť všimnúť, keď sa schádzame pri jeho relikviách a slávime sviatok Narodenia Pána.

Dnes teda blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda prosme zvlášť o tento dar. Vedieť „prekuknúť“ konanie, ktorým sa zlý duch prezentoval už v raji, keď sa obrátil na našich prarodičov so svojimi spochybňujúcimi otázkami. A vedieť sa vrátiť k Bohu, ak sme od neho odišli. Dá sa to. Dá sa to práve preto, že Boh pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies a stal sa človekom.

Nech aj tohtoročne vianočne sviatky sú naozaj milostiplné a požehnané.

Prítomní pútnici prijali aj pomazanie olejom, ktorý bol posvätený relikviami bl. mučeníka.

Už teraz pozývame všetkých na spomienkovú slávnosť, ktorá sa pri relikviách bl. mučeníka D.M. Trčku uskutoční 25. januára 2013.

 

(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D.M. Trčku – 20 fotografií)