Sv. Alfonz – najhorlivejší Učiteľ Cirkvi

Deň narodenín je vždy milým a významným sviatkom každého z nás. Je to čas vďačnosti Bohu za dar života. Taktiež za všetko pekné a dobré, čo sme vďaka jeho dobrotivej a láskavej starostlivosti zažili. V tento deň sme vďační aj ľuďom, najprv naším rodičom, a potom ostatným príbuzným a priateľom. Narodeniny sú sviatočným dňom nielen pre nás samých, ale aj pre našich príbuzných a priateľov.

Rehoľná rodina redemptoristov dňa 1. augusta s podobnou radosťou oslavuje „deň narodenín pre nebo“ nášho zakladateľa svätého Alfonza De Liguori. Je to deň jeho smrti. V tradícii cirkvi sa deň smrti mučeníkov a svätých vníma, ako dies natalis – deň narodenia pre nebo. Smrť je prechodom do pravého života, života v plnosti, v Bohu, kde niet náreku ani bolesti (porov. Jn 20,4b). Všetci sme povolaní pre život večný, pre život v plnej blaženosti.

Kto bol svätý Alfonz? Narodil sa 27. septembra 1696 v Neapoli, v bohatej šľachtickej rodine. Veľmi dobre začal svoju svetskú kariéru ako advokát. Už v svojich šestnástich rokoch sa stal doktorom svetského a cirkevného práva. Bol veľmi nábožný a úslužný. Pravidelne, ako dobrovoľník, chodieval pomáhať do nemocnice k nevyliečiteľne chorým. Okrem toho v jeho srdci dozrievala túžba vydať sa na ďaleké misie v Ázii. Počas svojej krátkej advokátskej praxi, si jedného dňa uvedomil, že slúžiť Bohu, a takto ľuďom, je oveľa cennejšie. Aj napriek otcovmu nesúhlasu vstúpil do seminára a stal sa horlivým kňazom, ľudovým misionárom, veľkým teológom a zakladateľom Rehole Redemptoristov. Bol jej dlhoročným predstaveným a neskôr biskupom svätej Agáty dei Gotti. K Pánovi odišiel vo veku 91 rokov. Počas svojho života napísal viac ako sto kníh a publikácii, aby ľuďom pomáhal v ich duchovnom raste. V roku 1839 bol svätorečný a v roku 1871 bol vyhlásený za Učiteľa Cirkvi. V roku 1950 sa stal patrónom spovedníkov a moralistov.

Avšak svätý Alfonz má ešte jeden pozoruhodný titul, ktorým vyniká nad ostatnými – najhorlivejší Učiteľ Cirkvi. Dostal ho od pápeža Pia IX., ktorý ho za Učiteľa Cirkvi vyhlásil. Avšak takisto ho nedávno charakterizuje aj Svätý Otec Ján Pavol II. Vo svojom liste redemptoristom píše, že svätý Alfonz, od svojho obrátenia, žil neustále evanjeliovou nespokojnosťou. Presviedčajú nás o tom aj mnohé fakty z jeho života. Pred dreveným krížom v svojej cele mal napísané vlastnou krvou krátku, ale veľavravnú modlitbu: „Môj Ježišu, všetko pre teba!“ A takto aj žil. Všetko čo mal, dával do služieb milujúcemu Bohu a milovanému človeku. Bol veľmi talentovaný. Ako architekt projektoval kláštory, ako spisovateľ písal mnohé knihy, ako hudobný skladateľ komponoval mnohé nábožné piesne, ako misionár všetkých viedol k Bohu a poukazoval na jeho dobrotu a milosrdenstvo. Vo svojej horlivosti zložil aj súkromný sľub – nestratiť ani jednu minútu. Z jeho života je známe obdobie, keď denne desať hodín pracoval, osem hodín sa modlil, päť hodín venoval spánku a jednu hodinu na jedlo a odpočinok. Z dvanástich mesiacov v roku, osem mesiacov chodieval na ľudové misie.

S údivom sa môžeme opýtať: „Odkiaľ sa v ňom brala výnimočná horlivosť pre Božie Kráľovstvo? Kde čerpal zápal?“ Keď sa pozornejšie prizrieme jeho životu, odpoveď je jednoznačná. Jeho neúnavná horlivosť má svoj pôvod v Božej láske. Potvrdzuje to aj bývalý generálny predstavený redemptoristov otec Juan Lasso De La Vega, keď pri otvorení kongresu redemptoristov o svätom Alfonzovi povedal: „Aktivita svätého Alfonza mala svoje korene v láske k Ježišovi Kristovi a k chudobnému ľudu.“ Na svätom Alfonzovi sa tak spĺňali slová svätého Pavla: „Božia láska nás poháňa, keď si uvedomíme, že jeden zomrel za všetkých.“

Božia láska sa vo svätom Alfonzovi rodila, vzmáhala a rástla skrze modlitbu. V nej zakúšal osobitne premieňajúcu silu Božej lásky. V modlitbe svätý Alfonz veľa premýšľal nad čistou Božskou láskou, ktorú nám ukázal Ježiš Kristus už v Betleheme v jasličkách, potom celým svojím životom i slovom. Avšak najvýraznejšie na dreve kríža a neustále nám ju sprítomňuje v najsvätejšej Eucharistii. Svätý Alfonz vedel tráviť dlhé hodiny na modlitbe, meditujúc tieto tajomstvá, ponárajúc sa čoraz viac do čistej Božej lásky. Nechal sa plne preniknúť Svätým Duchom.

„Život a náuka svätého Alfonza“, ako napísal Svätý otec Ján Pavol II., pri príležitosti 300 výročia jeho narodenín (1996), „sú cenným impulzom.“ Nech teda tento príklad neúnavnej horlivosti pre Božie kráľovstvo nás pobáda odkryť jej prameň, totiž poznanie a skúsenosť veľkej Božej lásky. Lásky, ktorá je vždy nová, svieža, strhujúca. Božia láska, ktorá premieňa, uzdravuje, dáva silu i zápal. K nej nás privádza príklad svätého Alfonza. Zakúsiť nanovo Božiu lásku osobne na modlitbe, započúvať sa do tichého hlasu Otca: „Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.“ A potom dať veľkodušnú odpoveď lásky. Svätý Alfonz, najhorlivejší učiteľ Cirkvi, prihováraj sa za nás hriešnych!

o. Metod Marcel Lukáčik, CSsR

(Uverejnené v Misionári 8/2004)