Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D. M. Trčku – 25.1.2012

Posted on Január 25th, 2012

Prešlo už viac ako desať rokov od blahorečenia protoigumena redemptoristov Dominika Metoda Trčku. Je našim orodovníkom a prihovára sa za nás u Boha. Prosby mnohých veriacich už boli vypočuté, čo sme počuli aj 25. januára 2012 počas molebenu. V chráme redemptoristov v Michalovciach o. igumen Jozef čítal mnohé prosby, ale aj tieto poďakovania:

„Blahoslavený otec Metod, zo srdca ďakujem za vypočutie mojej prosby, za uzdravenie z neurogénnej tetánie.“

„Prosila som bl. Metoda D. Trčku o príhovor, aby moja dcérka mohla vyplatiť vysokú pokutu a moja prosba bola vyslyšaná. Zo srdca ďakujem.“

Svätú liturgiu celebroval sninský protopresbyter o. Maroš Prejsa, spolu s redemptoristami o. protoigumenom Jaroslavom, o. igumenom Jozefom a o. Pavlom. O. protopresbyter v príhovore vychádzal z evanjelia podľa Marka (Mk 12, 28 – 37), kde Ježiš povedal zákonníkovi: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Ani my nie sme ďaleko od Božieho kráľovstva, ale od nás záleží, či doň napokon aj dôjdeme. Bl. mučeník Dominik Metod sa o to usiloval a dnes v ňom cirkev vidí vzor, ktorý môžeme bezpečne nasledovať.

Po liturgii sa prítomní zúčastnili modlitby príhovoru, kde sa opäť zriekli zlého ducha, primkli sa k Ježišovi Kristovi, vyznali svoju vieru a prijali pomazanie olejom, v ktorom boli ponorené relikvie blaženého mučeníka Dominika Metoda.

Pozývame všetkých na spomienkovú slávnosť bl. D. M. Trčku, ktorá sa začne 25. februára 2012 o 16.30 hod. v Chráme redemptoristov v Michalovciach.

daatma

(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Modlitby pri relikviách bl. D.M. Trčku – 35 fotografií)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Michalovce | Komentáre sú deaktivované

Triduum Humenné – Dubník

Posted on Január 22nd, 2012

V dňoch 20. – 22. január 2012 sa v Humennom – Dubník uskutočnilo tríduum ku cti bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku CSsR.

(fotografie: Galéria-Triduá ku cti bl. D. M. Trčku-Tríduum Humenné – Dubník – 26 fotografií)

Filed under: Aktuálne | Komentáre sú deaktivované

Redemptorista Štefan Vasilík, čestný občan mesta Stropkov

Posted on Január 19th, 2012

Dňa 18. januára 2012 o 10. 00 hod. v priestoroch stropkovského kaštieľa sa konalo zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktorého jediným bodom programu bolo odovzdávanie ocenení zaslúžilým občanom mesta. Pán primátor MUDr. Peter Obrimčák udelil čestné občianstvo mesta Stropkov aj nášmu spolubratovi o. Štefanovi Vasilíkovi CSsR za šírenie dobrého mena mesta Stropkov doma i v zahraničí, a šírenie kresťanskej kultúry.

o. Ján Jozef Oharčák CSsR

(fotografie: Galéria-Kláštor Stropkov-Redemptorista Štefan Vasilík – čestný občan mesta Stropkov – 4 fotografie)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Stropkov | Komentáre sú deaktivované

Duchovné cvičenia pre mužov

Posted on Január 18th, 2012

V dňoch od 9. februára do 12. februára 2012 sa uskutočnia v michalovskom kláštore redemptoristov trojdňové duchovné cvičenia pre mužov. Začiatok je vo štvrtok o 18.00 hod. na sv. liturgii v chráme, koniec v nedeľu po obede. Téma: Pane, nauč nás modliť sa… Duchovné cvičenia sú časom modlitby, ticha, premýšľania, hľadania Boha a jeho vôle…. Tento zvláštny čas je časom Božej milosti, kedy sa Boh približuje k človeku. Tieto duchovné cvičenia vedie redemptorista o. Metod Lukačik. Nahlásiť sa treba buď na telefónnych číslach 056/642 21 67, 0902 478 816 alebo emailom micssr@misionar.sk

Filed under: Aktuálne, Exercície, Kláštor Michalovce | Komentáre sú deaktivované

Tríduum Klokočov

Posted on Január 15th, 2012

V dňoch 13. – 15. január 2012 sa v Klokočove uskutočnilo tríduum ku cti bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku CSsR.

(fotografie: Galéria-Tríduá ku cti bl. D. M. Trčku-Triduum Klokočov – 34 fotografií)

Filed under: Aktuálne | Komentáre sú deaktivované

Novoročný vinš

Posted on Január 1st, 2012

Tohto roku na začiatku

máme k Bohu prosbu krátku:

Nech sa Vám dni šťastia množia,

nech Vás chráni ruka Božia!

Nech nový rok splní Vaše tajné priania,

nech anjeli Vaše cesty chránia,

a problémy nech sa Vás stránia.

Šťastlivý nový rok

prajú

redemptoristi a

Ananás Kaktus (správca webu)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Michalovce, Kláštor Stará Ľubovňa, Kláštor Stropkov | Komentáre sú deaktivované

Vianočná akadémia v Starej Ľubovni

Posted on December 27th, 2011

Staroľubovnianska mládež pod vedením redemptoristu Miroslava Bujdoša nacvičila vianočnú akadémiu, s ktorou vystúpila 25. decembra 2011 v Chráme Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni.

(fotografie: Galéria-Kláštor Stará Ľubovňa-Vianočná akadémia v Starej Ľubovni – 63 fotografií)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Stará Ľubovňa | Komentáre sú deaktivované

Vianočná akadémia v Stropkove

Posted on December 27th, 2011

Dňa 25. decembra 2011 na sviatok Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, o 16. 00 hod. vo farskom chráme svätých Cyrila a Metoda v Stropkove bola Vianočná akadémia pod názvom Ježiš naša nádej a záchrana, ktorú s deťmi a mládežou nacvičil kaplán tejto farnosti o. Jozef Kišak CSsR.

Vianoce sú sviatkami lásky. Lásky očakávanej i lásky dávajúcej. Najväčším darom Vianoc je Láska sama – Boh. Ten, ktorý v plnosti času posiela svojho Syna. A toto Božie dieťa dáva a nečaká primeraný dar. Chce to kvôli nám, aby sme my ľudia urobili život ľudskejším, znesiteľnejším. Vianoce sú najväčšie v tom, že sa nám sám Boh daruje. A predsa nájdu sa aj takí ľudia počas týchto Vianoc, ktorí sú ľahostajní voči tomuto daru. Nájdu sa aj takí, ktorí sú plní beznádeje strachu, sklamaní.

Hlavnou postavou počas tejto akadémie bol muž, ktorý za sebou ťahal plné vrece. Čím bolo naplnené? Tento muž, počas týchto Vianoc, nosil so sebou plné vrece nezvládnutých životných skúšok, sklamaní, opustenosti, nepokojov, strachu, závislosti, hnevu, nedôvery… Nedokázal otvoriť svoje srdce pre najväčší dar týchto Vianoc – pre Ježiša. Vrece ho ťažilo a napriek tomu ho otrocky vliekol za sebou. Mal by sa ho zbaviť. Ale ako? Čo by sním teda mal urobiť?

Ďalšou postavou bol mladý šikovný poštár Peter, ktorý zaniesol balíky starému pánovi Michalovi do starobinca, aj deťom do Detského domova, list veselému dievčaťu Veronike, ktorá mu vysvetlila význam Vianoc.

Na scéne samozrejme nechýbali Jozef, Mária s novonarodeným Ježiškom, ktorému sa prišli pokloniť tri osoby, ktoré tiež ako poštár Peter ešte nepochopili, prečo Ježiš prišiel na svet.

Počas akadémie zaznelo niekoľko krásnych piesní.

Na záver hlavná postava – muž, už si niesol prázdne vrece, pretože všetko, čo bolo v ňom odovzdal Ježišovi. Už sa nemusí s tým všetkým trápiť sám. Kráčal životom oveľa radostnejšie a s istotou, lebo v jeho srdci sa narodil Ježiš. Ježiš svojou láskou vstúpil do jeho života a oživil v ňom nádej, že nie je sám, ale je s nim Ježiš – jeho nádej a záchrana.

Všetci účinkujúci v tejto akadémii do jej prípravy vložili srdce, za čo boli odmenení silným potleskom od prítomných veriacich.

o. Ján Jozef Oharčák CSsR

(fotografie: Galéria-Kláštor Stropkov-Vianočná akadémia v Stropkove – 24 fotografií)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Stropkov | Komentáre sú deaktivované

Vianočné pásmo v podaní súboru Rokyca z Petroviec nad Laborcom

Posted on December 27th, 2011

V pondelok 26. decembra 2011 vianočný čas v Chráme Zoslania Svätého Ducha pri kláštore redemptoristov v Michalovciach obohatil súbor Rokyca z Petroviec nad Laborcom.

Krásne zaspievané koledy a hovorené slovo sa podvečer nádherne niesli chrámom a rozveselili srdcia prítomných.

(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Rokyca v Michalovciach – 17 fotografií)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Michalovce | Komentáre sú deaktivované

Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D. M. Trčku – 25.12.2011

Posted on December 26th, 2011

Spomienkova slávnosť bl. Dominika Metoda Trčku v mesiaci december je vždy špeciálna. Je to nielen čas celebrácie sviatku Narodenia Pána Ježiša Krista, ale zároveň práve toto je čas, kedy bl. mučeník spieval v leopoldovskej väznici koledu, za čo dostal prísny trest, na následky ktorého zomrel.

Dnešný program sme začali veľkou večierňou, ktorú slúžil o. Pavol. Potom nasledoval moleben ku bl. mučeníkovi s čítaním poďakovaní a prosieb, ktorý viedol o. Atanáz. Svätú liturgiu celebroval redemptorista o. Miroslav Medviď, ktorý pôsobí na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave. Po liturgii prítomní prijali už tradičné pomazanie olejom, v ktorom boli ponorené relikvie bl. mučeníka.

O. Miroslav sa počas kázne takto prihovoril prítomným:

Milovaní bratia a sestry,

Už viac ako 2000 rokov si Cirkev pripomína a slávi jedinečnú udalosť, ktorá sa stala, ako sme počuli v úvodných slovách dnešného evanjelia, v Judejskom Betleheme. Tou udalosťou je Narodenie Ježiša Krista. A jedná sa naozaj o historickú udalosť, pretože vtedy sa narodil Vykupiteľ ľudského pokolenia, ten, ktorého poslal Otec, aby svojim krížom a zmŕtvychvstaním zrušil kliatbu večnej smrti a otvoril brány do večného života každému človeku.

Už len preto, pre toto narodenie Spasiteľa a Vykupiteľa, si Boh zaslúži našu vďaku. Jeho narodenie bolo totiž Božím zámerom v diele spásy, ktorá je tu pre každého človeka. Vieme dobre, že každý človek je povolaný k večnému šťastiu. Zjavuje nám to Boh sám, vo Svätom Písme. Rajská záhrada totiž, o ktorej sme už mnohokrát počuli a čítali v Starom Zákone nie je nejakou rozprávkovou záhradkou, ktorá nám prirodzene nesedí do nášho sveta dospelých ľudí, ale má hlbší význam. Z biblických štúdií sa dozvedáme, že pod formou, akou sú mnohé veci vo Svätom Písme napísané (a tým viac tie v Starom Zákone, keďže sa priodiali historickým šatom a sú vyjadrené jazykom i zmýšľaním vtedajšieho človeka), sa ukrýva hlboké posolstvo, ktoré Boh chcel ľuďom zjaviť, pretože to bolo bytostne dôležité pre ich spásu. A teda aj biblicky obraz raja, tá „záhradka“, kde je človek šťastný, nechce byť pre nás rozprávkou, ktorá nás ešte drží, keď sme v detskom veku, ale keď vyrastieme, tak sa s ňou, ako s rozprávkou, aj prirodzene vysporiadame a to tak, že prestaneme brať Sväte Písmo vážne. Tento biblicky obraz nám hovorí, že Boh každého človeka povoláva k večnému šťastiu.

A keďže z Božieho zjavenia takisto vieme, že naši prarodičia svojou neposlušnosťou v raji na seba, a tajomným spôsobom aj na všetkých ľudí, stiahli kliatbu večného nešťastia, príchod Božieho Syna na tento svet, je potom naozaj veľkým Božím darom. A to je dôvod, prečo zaň máme Bohu ďakovať. A preto je dobré a múdre, že aj v roku 2011 slávením sviatku Narodenia Pána Cirkev obracia našu pozornosť práve týmto smerom.

Existuje ešte aj iný dôvod pre našu vďačnosť Bohu za Kristovo narodenie. Totiž skutočnosť, že Boh sa stal človekom, znamená, že sa nebránil prežívať ľudský osud. V Ježišovom prípade sa jedná doslova o ľudské osudy, pretože on sa stal človekom pre všetkých. Boha jeho láska k nám tak spaľovala, tak ho pohýnala, že chcel v Kristovi prežiť údel úplne každého, či už ten údel má takú alebo onakú podobu. On sa neobmedzil ani na určitý časový okruh, ktorý by sa pokrýval s časom jeho pobytu na zemi, ani na úzky okruh osôb a teda iba tých, ktorých stretával, keď tu žil, ale zahŕňa všetkých ľudí. Jeho zdieľanie ľudského osudu ma nadčasový charakter. Je to údel každého človeka, ktorý tu na zemi kedykoľvek žil, žije, alebo ešte len žiť bude a môže mať rôzne podoby: sú to bežné starosti, väčšie starosti, smútok, strach, nepochopenie, pohŕdanie, nespravodlivé odsúdenie, choroby, strata strechy nad hlavou, hlad, tragédie, smrť a pod. – skrátka utrpenie všetkých ľudí až do skončenia sveta.

Boha jeho láska pohýna, aby do toho všetkého vstúpil, aby sa to v Kristovi takpovediac vyvŕšilo na Ňom, pretože láska inač nevie. Ona chce jednoducho zdieľať osud toho druhého. To znamená, že Boh sa stal človekom. V takomto ponímaní, tieto slová, nikdy nezaznejú ako prázdna fráza, na ktorú je možné si dokonca zvyknúť. V tejto vete je vyjadrená príliš hlboká skutočnosť na to, aby sme dnes, na sviatok Narodenia Pána, okolo nej prešli len tak povrchne.

Boha jeho láska doslova vyhnala do tohto sveta, pretože tu žil a žije človek so svojou biedou. Samozrejme najväčšia bieda, bieda, ktorá prevyšuje každú inú, je jeho hriech. Hriech totiž má dopad aj za hranicu života a smrti, siaha do večnosti. Dokáže odlúčiť človeka od Boha tak, ako nám o tom zase hovorí ten biblický príbeh vyhnania prarodičov z raja, ktorý opäť nie je nejakým rozprávkovým príbehom, ale dejom vyjadrujúcim strašnú skutočnosť, že človek, práve pre hriech, prestal byť šťastný. Vyhnanie z raja iba obrazne poukazuje na túto skutočnosť. Lebo stratil Boha, pre ktorého je bytostne určený.

A ako sa k tej biede našich prarodičov postavil Boh? Azda ich nechal v tom? My vieme, že nie. Boh poslal svojho Syna, narodeného z Márie Panny, v Judejskom Betleheme, aby sa ich biedou priobliekol. Aby ju zobral na seba a tak ich oslobodil.

A to isté platí aj o nás. V Kristovom narodení Boh prichádza, aby zobral na seba predovšetkým túto našu biedu. A povedzte, koho z nás sa hriech netýka? Je tu azda niekto, kto by sa odvážil o sebe povedať, že je bez hriechu? Myslím, že úprimný človek to nikdy nepovie. Práve naopak, stotožňuje sa so slovami, ktoré aj dnes sa budeme modliť pred svätým prijímaním, kedy budeme hovoriť: „Verím, Pane a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov a ja som prvý z nich“. Áno, ja som prvý z nich. To je pravda o nás. Preto nás Cirkev vždy, každý rok, tak vytrvalo povzbudzuje, aby sme počas prípravy na tieto sviatky nezabudli na to najhlavnejšie – očistiť si srdce vo sviatosti zmierenia. Preto tie spovednice, preto tie dlhé zástupy pri nich.

Inou podobou našej biedy je aj to, čo sme tu už spomenuli, a teda utrpenie každého druhu. Rôzne starosti, bolesť, nespravodlivosť atd. Ak na to chceme použiť výraz, ktorý výsostne patrí do našej kresťanskej terminológie, tak povieme „kríž“. Kríž, pretože je prostriedkom nášho utrpenia, podobne ako ten Kristov na Kalvárii bol prostriedkom jeho utrpenia a bolesti, a to až natoľko, že vyriekol to, čo skutočne prežíval vo svojej duši: „Bože môj, prečo si ma opustil.“

Kristus prišiel na tento svet, narodil sa v Judejskom Betleheme, aby sa až tak stotožnil s ľudským utrpením, že keby tu na svete bol čo i len jediný človek, ktorý by trpel dokonca takýmto absurdným pocitom opustenosti Bohom, Ježiš to chce prežiť s ním a v ňom. Aby nebol príliš unáhlený vo svojom negatívnom úsudku o Bohu, keď pre svoju bolesť a utrpenie bude mať pocit, že je veľmi ďaleko, že nepočuje jeho nárek a neodpovedá na jeho modlitby.

Nie sme prví, kto môže mať podobnú bolestnú skúsenosť vo svojom živote. Spomeňme si na sv. Apoštola Pavla. Kresťanskej komunite v Korinte písal o tom, ako mu bol daný do tela osteň (doslova ho nazýva „satanov posol“), aby ho bil po tvári. Biblisti sa zhodujú v tom, že sa jednalo o nejaký Pavlov kríž (jedni vravia, že to mohla byt choroba, ktorá mu veľmi strpčovala život). A ďalej im píše, že až trikrát, to znamená naliehavo, prosil Pána, aby ho zbavil tohoto ostňa. Ale Pán ho nevypočul. Povedal mu: „Stačí ti moja milosť, lebo moja moc sa prejavuje v ľudskej slabosti.“ A jeho kríž sa preňho stal zdrojom ešte väčšej lásky ku Kristovi, ktorá mu dokonca pomohla „pochopiť“ toto tajomstvo vlastného utrpenia. Potom už vedel, že ten osteň, ktorý ho bil po tvári, sa obrátil na jeho dobro, lebo mu vydláždil cestu spásy. A keď potom neskôr písal kresťanskej komunite v Galácii, tak im povie: „Ja sa už nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ (Gal. 6, 14). Potom už vedel, že v utrpení mu Boh nie je ďaleko, práve naopak, že mu je bližšie, ako si vie predstaviť, lebo Kristus sa stotožňuje s utrpením každého človeka.

A druhý príklad môžeme dnes spomenúť blahoslaveného mučeníka, ktorého si v tomto chráme zvlášť pripomíname každého 25. dňa v mesiaci, pretože tu ešte pred 60 rokmi pôsobil – Metoda Dominika Trčku. Jeho relikvie sa práve preto v tomto chráme nachádzajú v tomto bočnom oltári. Čo znamená byť nespravodlivo odsúdený, tak ako on, to úplne dokáže pochopiť asi iba ten, kto to zažil na vlastnej koži. My ostatní o tom môžeme rozprávať iba v teoretickej rovine a domýšľať sa. Takémuto človeku sa nespravodlivosť smeje do očí. Doslova sa mu vysmieva. Okráda ho o roky života, ktoré môže stráviť ináč. A niekedy dokonca – ako to bolo aj v jeho prípade – mu ten život aj vezme. Umieral bez toho, aby videl, že Boh stojí na jeho strane. Žije iba v nádeji, že je to skutočne tak.

Prečo jeho nádej nezomrela? Jednoducho preto, lebo videl ináč ako iba povrchne. Veril, že v Kristovi, ktorý sa narodil pre nás, sa Boh stotožňuje s ľudskou biedou. Mimochodom bolo to práve pre spev vianočnej koledy, pre čo sa dostal na samotku, ktorej dôsledky neskôr viedli k tomu, že tam, vo väzení, aj zomrel. On vedel, o čom je príchod Božieho Syna na tento svet. Spevom tejto vianočnej piesne si nechcel iba možno spríjemniť smutné Vianočné sviatky vo väzení. Bolo to predovšetkým hlboké presvedčenie, že v Kristovom narodení, Boh vstupuje do života človeka, aby ho neopustil ani vo chvíľach najväčšieho utrpenia.

Dnes, viac ako 50 rokov po jeho smrti, vieme, že Boh mu tu jeho dôveru odplatil a vrátil mu všetko, čo preňho Metod tu na zemi stratil. Jeho vieru prijal. Jeho utrpenie požehnal. A ešte dovolil, aby nám dnes jeho život svietil ako jasný príklad na ceste nášho, tiež neľahkého života.

Milovaní bratia a sestry, Boh v Kristovom narodení vstupuje aj do nášho života a do nasej biedy. Akú konkrétnu podobu ma tá naša bieda, častokrát vieme iba my a Boh, pretože ju nepokladáme za niečo, čím by sme sa chceli chváliť. Práve naopak, skôr sa s ňou ukrývame. Môžeme ale predpokladať, že jednou z jej foriem je choroba. Aj dnes, tak ako vždy 25. v mesiaci sa totiž po sv. liturgii budeme modliť za uzdravenie. A je správne, že v modlitbe tie naše problémy, choroby a ťažkosti  predkladáme Bohu. Avšak vedomí si nepochopiteľnej božej múdrosti, ktorou Boh všetko riadi pre naše dobro, sme schopní azda pripustiť aj možnosť, že by mohol chcieť, aby sa jeho moc prejavila v našej ľudskej slabosti, ako v prípade apoštola Pavla? Pripustíme azda možnosť, že aj v našom živote by Boh mohol chcieť, aby sme všetko stratili, ako bl. Metod Trčka, ale získali večný život? A žili iba v nádeji, že On je v tom s nami?

Áno, doterajšia naša skúsenosť nám hovorí, že aj nám môže byť daný do tela osteň, satanov posol, aby nás bil po tvári. Môžeme zakúsiť nielen telesné utrpenie, ale dokonca duševné, ktoré pochádza napríklad z veľkej nespravodlivosti a ešte mnoho iných foriem našej ľudskej biedy môžeme zakúsiť na vlastnej koži. Ale nemôžeme povedať, a to práve pre Kristovo narodenie, že Boh v tom všetkom nie je s nami. Lebo on sa stal človekom. A tak, ako „v plnosti času“ sa Kristus narodil do tohto sveta, pretože to bola hodina spásy, ktorú vo svojej múdrosti určil Boh, buďme si istí, že v hodine „H“, Boh vždy koná veci, ktoré sú spásonosné pre nás. Ak je pre našu spásu potrebné naše uzdravenie, on nás skutočne uzdraví. Ale ak je pre nás spásonosné byť ukrižovaný spolu s Kristom, netreba sa tomu ani čudovať a netreba sa toho ani zľaknúť, pretože nám postačí Božia milosť. Božia milosť nám stačí k tomu, aby sa to všetko obrátilo na naše dobro, na večné dobro.

Milovaní bratia a sestry, v dnešný sviatočný deň, majme naozaj vďačné srdce voči Bohu, za narodenie jeho Syna. Je to prejav nesmiernej Božej lásky a jeho túžby vstúpiť priamo do stredu nášho života, tam, kde sa nás život odohráva, so všetkým, čo k tomu patrí. A príklady dvoch spomínaných svätcov, ale aj naša vlastná skúsenosť nám hovoria, že do toho života patrí aj tajomstvo utrpenia a bolesti. Prosme dnes najmä blahoslaveného mučeníka Metoda Dominika Trčku, ktorého si v tomto chráme mimoriadne uctievame, aby sa za nás prihováral u Boha a vyprosil nám milosť dobrého života, ktorý bude našou odpoveďou na lásku Božiu, zjavujúcu sa v malom Dieťati, narodenom v Judejskom Betleheme, keď prišla plnosť času. Amen.

Pozývame všetkých na spomienkovú slávnosť bl. D.M. Trčku, ktorá sa začne 25. januára 2012 o 16.30 hod.

(fotografie: Galéria-Kláštor Michalovce-Modlitby pri relikviách bl. mučeníka D. M. Trčku – 25 fotografií)

Filed under: Aktuálne, Kláštor Michalovce | Komentáre sú deaktivované